Vzdelávanie pre 21. storočie je jeden z 18 komponentov nedávno schváleného plánu obnovy. Vysokoškolský profesor a odborník na pedagogiku Branislav Pupala stál pri zrode konceptu, ktorý vytýčil perspektívy slovenského vzdelávacieho systému na ďalšie roky.

Pred niekoľkými dňami došlo k oficiálnemu posväteniu plánu obnovy našou vládou. Jedným z jeho osemnástich súčastí je Vzdelávanie pre 21. storočie. Čo konkrétne si máme pod týmto všeobecne nazvaným segmentom predstaviť?
Samotný názov komponentu je síce všeobecný, avšak dôležitá je jeho konkrétna obsahová náplň. V princípe ide o dve kľúčové reformy, ktoré vďaka schválenému dokumentu budú mať po prvýkrát aj dostatočné finančné krytie. Prvá reforma sa týka obsahu a foriem vzdelávania, kde ide najmä o kurikulárnu a učebnicovú reformu. Druhá je namierená do oblasti prípravy a rozvoja učiteľov na nové obsahy a formy výučby. Ide teda o zmenu vysokoškolskej prípravy učiteľov a posilnenie ich profesijného rozvoja, ako aj podporu učiteľov, ktorí pôsobia na školách. Pripravované zmeny sa ich budú bezprostredne týkať, lebo práve cez nich sa dostanú do škôl. Dôležité je, že minister školstva Branislav Gröhling do programu presadil moderný a efektívny systém zmeny vzdelávacích programov, ktoré sa majú dostať do škôl a ktoré môžu výrazným spôsobom zmeniť kultúru vzdelávania na školách a výsledky žiakov.

O reformách v školstve verejnosť počúva už niekoľko desaťročí. Mnohí učitelia sú priam alergickí na toto slovo. V čom má byť odlišnosť vami navrhovaných zmien od tých, ktoré doteraz skončili vždy na papieri?
Skúsme sa na to pozrieť napríklad z hľadiska obsahu vzdelávania, hoci jeho zmena je len zlomkom z oveľa komplexnejšieho balíka úloh. Zoberme si základné školy, na ktoré sú pripravované reformy prioritne cielené. Tušíme a aj na základe medzinárodných te...