Bez problémov si nájde zamestnanie. Ovláda jazyk a má prístup ku vzdelaniu. Zdravotná starostlivosť aj sociálne služby sú pre neho dostupné bez akýchkoľvek komplikácií. Má možnosť dostať sa k dobrému bývaniu. Krajina uznáva jeho kultúru a umožňuje mu zúčastňovať sa na občianskom aj politickom živote. To je ideálny, no zatiaľ iba utopistický obraz toho, ako by mohol vyzerať život cudzinca na Slovensku.

Napríklad Ukrajinec Dmitryi nepozná systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ako sa má dostať k lekárovi? Záleží na tom, v akej poisťovni je registrovaný? Musí za starostlivosť platiť? Ak áno, v ktorých prípadoch? Tieto nejasnosti sú však iba zanedbateľným zlomkom otázok, ktoré si cudzinci na území Slovenska denne kladú.

Najdôležitejší je jazyk

Len za tento rok sa na slovenskú pobočku Medzinárodnej organizácie pre migráciu obrátilo so žiadosťou o radu zhruba 7 600 cudzincov. 

S otázkami, ktoré by mal riešiť štát. Vláda si pritom v rámci novej migračnej politiky stanovila zdokonalenie procesu integrácie. Keď sa detailne pozrieme na to, čo by mal kabinet urobiť ako prvé, odborníci majú jasnú odpoveď. „Z našich skúseností je neznalosť slovenčiny najčastejšou prekážkou integrácie,“ uvádza Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku.

Príklad toho, akým spôsobom môže neznalosť slovenčiny narobiť cudzincom ťažkosti, uvádza učiteľ Matthew, ktorý pôsobí v hlavnom meste a problémom čelí priamo na pracovisku. Predovšetkým deti z vyšších ročníkov majú podľa jeho slov často problém začleniť sa do kolektívu, keďže po príchode do krajiny nevedia po slovensky. Čo s tým? Podľa Vatráľovej je takmer nemožné, aby sa žiaci integrovali sami. 

Na ich začlenenie musí byť pripravená spoločnosť, komunita a v prípade školy trieda. „Vzdelávanie detí migrantov je osobitne náročný proces, ktorý si vyžaduje špecifickú metodiku výučby slovenčiny. Malo by ísť o inkluzívne a multikultúrne vzdelávanie, zabezpečenie asistentov a kultúrnych mediátorov na školách,“ objasňuje šéfka Úradu. Zapojiť do celého procesu sa musia podľa expertov aj učitelia, ktorí svoje študijné materiály prispôsobia aj deťom, ktoré hovoria cudzím jazykom. Pomoc by navyše mala smerovať aj z rozhodnutí ministerstva školstva.

Inšpirácia zo zahraničia

Na Slovensku sa cudzincom venujú zväčša mimovládne organizácie. A teraz sa pozrime za hranice. „Mnohé západné krajiny, medzi nimi napríklad aj Holandsko či Nemecko, si vyhodnotili, že znalosť jazyka je tak zásadný element v zachovaní spoločenskej súdržnosti, že ho štát a samosprávy poskytujú bezplatne všetkým obyvateľom s migrantským pozadím,“ vysvetľuje Michaela Pobudová, riaditeľka organizácie Mareena, ktorá vznikla s cieľom pomoci cudzincom s integráciou.

Riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry Elena Gallová Kriglerová zas v jednom zo svojich odborných príspevkov porovnala prístup k dorozumievaniu v cudzom jazyku na Slovensku a v Nórsku. „Poskytovanie hodín slovenského jazyka prebieha iba na úrovni školstva, aj to na nedostatočnej úrovni.  Kým v Nórsku ide o stovky hodín, na Slovensku je to 60 hodín,“ uviedla.