Zástupcovia koalície počas týždňa rokovali o spôsobe výberu najpodstatnejších oblastí a reforiem, ktoré zaradia do finálneho plánu obnovy a na ktoré budú žiadať príspevok z fondu obnovy. Zástupcovia OĽANO, SaS a Za ľudí hovoria o rôznych modeloch. V otázke priorít sa zhodujú napríklad na zlepšení konkurencieschopnosti, vzdelávania a tiež na daňovoodvodovej reforme.
Šéf klubu OĽANO Michal Šipoš poukázal na potrebu zvážiť, čo je nevyhnutne potrebné a čo môže pomôcť z dlhodobého hľadiska. Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí) sa prikláňa k potrebe sústrediť sa na reformy, ktoré Slovensko niekam posunú. Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová zas hovorí o dôležitosti určiť si priority, ktoré sa aj podarí zrealizovať.
Heger predstavil dokument
"Závery ešte nie sú, pretože minister v podstate predstavil dokument, respektíve priority, ktoré ministerstvo chystá. Bola celkom otvorená debata," povedal po rokovaní koalície Šipoš s tým, že diskusia ešte bude pokračovať. Následne by mal podľa neho minister financií Eduard Heger (OĽANO) oboznámiť s plánmi poslancov aj verejnosť.
Pri výbere najpotrebnejších reforiem bude podľa Šipoša potrebné dôsledne zvážiť, čo Slovensko nevyhnutne potrebuje a čo môže pomôcť z dlhodobého hľadiska. "Aby to neboli len premárnené peniaze," podotkol. Za prioritu považuje oblasti, ktoré posunú Slovensko dopredu a v ktorých zaostávame. Napríklad veda, výskum, odpadové hospodárstvo, vzdelávanie, zdravotníctvo, rómska reforma. "Musíme si určiť priority, v ktorých sa Slovensko dlhodobo potáca a zlyháva," uviedol.
Reforma školstva
Ak má mať balík reforiem transformačný zmysel, musí byť podľa Valáška kombináciou vzdelanostnej reformy, reformy verejnej správy, a teda aj menšej byrokratickej záťaže s rozumnejšou alokáciou verejných zdrojov, ďalej investícií do transformácie infraštruktúry a tiež určitej motivačnej reformy. Podčiarkol i potrebu daňovej reformy.
Pri posudzovaní reforiem pre čerpanie z fondu obnovy hovorí o dvoch filozofiách. Prvou je využitie fondu na veci, ktoré by sa mali za normálnych okolností financovať z eurofondov, ale byrokracia by ich mohla brzdiť či znemožniť. Prikláňa sa však k druhej variante, a tou je sústrediť sa na reformy, ktoré krajinu posunú "od zvárania, lakovania, montovania áut k tomu, čo nás bude živiť o 20 či 30 rokov". V praxi to podľa neho znamená najmä reformu školstva.
Dodal, že v súčasnosti je na ťahu opäť ministerstvo financií, aby z postrehov partnerov vyvodilo závery. Skonštatoval, že po expertnej debate a diskusii v koalícii napokon vzíde užší dokument, ku ktorému už očakáva aj sľubovanú diskusiu. To, že sa prvotné diskusie konali za zatvorenými dverami, považuje za dobré.
Dodal, že Európska komisia napokon spolu s rezortom financií zrejme zadefinuje aj nejaké povinné oblasti. "Určite budú v balíku aj opatrenia, ktoré sú akousi povinnou jazdou. Nemyslím to pejoratívne. Nemáme však šancu urobiť skok kamkoľvek vo vzdelanostnej ekonomike, pokiaľ máme nastavený dôchodkový systém tak, že štát zbankrotuje o desať rokov," podotkol.
Zelená ekonomika
Podľa Zemanovej treba pri príprave finálneho dokumentu ešte veľa dorábať. "Je dôležité, že sme si zadefinovali základné osnovy ako konkurencieschopnosť spoločnosti, vzdelávanie a daňovoodvodová reforma," povedala s tým, že navrhuje premietnutie zelenej ekonomiky do každej oblasti reforiem. Celkovo hovorí o silnej názorovej zhode partnerov.
Podotkla, že pri výbere priorít tak, aby sa ich podarilo aj realizovať, je potrebné i nastavenie procesov. Napríklad zjednodušenie verejného obstarávania alebo zjednotenie viacerých podobných infraštrukturálnych projektov pod jeden štátny orgán. Ako príklad uviedla vybudovanie kanalizácie v menších obciach. "Aj to by mohol byť jeden z modelov, o ktorých uvažujeme, nehovorím, že to tak bude," poznamenala. Odhaduje, že do konca septembra bude diskusia ešte prebiehať interne.