StoryEditor

Slovenské deti nečítajú romány, prednosť dávajú časopisu

09.12.2007, 23:00
Romány a beletria? Príbehy plné chlapčenských dobrodružstiev a dievčenských snov? Deti zo slovenských rodín ich vo voľnom čase čítajú najmenej.

Šokujúce zistenia priniesla medzinárodná štúdia PIRLS 2006. Autori porovnali čitateľské zručnosti štvrtákov základných škôl v štyridsiatich krajinách. Takmer polovica detských respondentov zo Slovenska povedala, že príbehy a romány nečítajú nikdy, prípadne takmer nikdy. Umiestnili sa tak na poslednom mieste zo všetkých zúčastnených krajín. "Je to prejav záujmu našich detí. Prečo to tak je - to presahuje rámec štúdie a vyžaduje si ďalší výskum," komentuje výsledky Paulína Koršňáková zo Štátneho pedagogického ústavu. Po prieskume gramotnosti PISA je to ďalší neúspech pri porovnávaní sa so svetom.
Letáky nad zlato
Naše deti podľa štúdie uprednostnili vo voľnom čase listovanie v časopisoch, letákoch, prípadne sa venovali encyklopédiám a učebniciam. Zlepšenie by mohli ľahko ovplyvniť rodičia. Žiaci z domácností vybavených knižkami dosahovali výrazne lepšie výsledky ako deti z rodín, ktoré mali v domácej knižnici menej ako 25 titulov. Kupujeme deťom vôbec knižky? Detská literatúra je po klasickej beletrii druhá najpredávanejšia kategória, tvrdí konateľ internetového kníhkupectva Martinus Michal Meško. "Každá piata, šiesta kniha, ktorú predáme, je beletria - trhákom sú napríklad Slovenské rozprávky či Veľká kniha riekaniek, výborne sa predáva Denník princeznej."
Ako rozumieme textu
Čítanie vo voľnom čase bolo jedným z hodnotených aspektov čitateľskej gramotnosti detí. Štúdia PIRLS sleduje okrem čitateľských zvyklostí aj porozumenie čítanému textu - schopnosť nájsť a interpretovať informáciu či vyvodiť závery. Vo výslednom rebríčku skončilo Slovensko na 19. mieste a pätina žiakov dosiahla len najnižšiu úroveň čitateľských zručností, prípadne ani tú. V rámci Európskej únie štúdia testovala 18 krajín. Horšie skončili žiaci šiestich krajín, napríklad Španieli, Francúzi či Poliaci. Najvyššie sa umiestnili štvrtáci z Luxemburska, Talianska a Maďarska. "Štúdia PIRLS preukázala, že žiaci štvrtých ročníkov základných škôl dosiahli nadpriemerné výsledky v čitateľskej gramotnosti," tvrdí hovorkyňa ministerstva školstva Viera Trpišová. Toto hodnotenie však obstojí len v rámci porovnávania s krajinami ako sú Indonézia, Irán či Južná Afrika.
Rusi si recitujú básne
Celkovo v štúdii obstáli najlepšie ruskí, hongkonskí a singapurskí žiaci. "V Rusku ostala úcta k literárnej tradícii nezlomná aj v dnešnom svete peňazí," vysvetľuje kulturologička a rusistka Eva Kollárová. V mnohých ruských rodinách sa podľa nej dodnes recitujú básne a predčítava ruská literárna klasika. Podľa štúdie tiež pomohla reforma, dôsledkom ktorej mala približne polovica testovaných žiakov jeden rok školskej dochádzky navyše.
V Hongkongu pripisujú úspechy školskej reforme z roku 2000. "Tá preniesla zodpovednosť na školy, ktoré si samy vyberajú vlastné študijné materiály a metódy," povedal pre HN prodekan Univerzity v Hongkongu Shek Kam Tse. Školy navyše dvakrát do roka robia pre rodičov semináre, na ktorých ich školia, ako majú svoje deti učiť a čo im majú dávať čítať.

Ako skončili slovenské deti
PIRLS 2001 PIRLS 2006
V rámci testovaných krajín OECD 14. zo 17 13. z 18
V rámci testovaných krajín EÚ - 13. z 18
V rámci všetkých testovaných krajín 19. z 34. 19. z 37
Zdroj: PIRLS 2001, 2006

menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
22. november 2024 02:19