Vláda už má predstavu o tom, podľa akých pravidiel by sa mala udiať nadchádzajúca veľká personálna obmena Ústavného súdu (ÚS) SR. Návrh na zmenu Ústavy SR, ktorý pripravil minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd), schválila v stredu. Na presadenie novely budú v Národnej rade SR potrebné i hlasy opozície. Tá zatiaľ zmenám podporu nevyjadrila.
Minister po zasadnutí vlády priznal, že pre návrh zatiaľ nemá potrebných 90 hlasov poslancov parlamentu. Chystá sa na rokovania s opozíciou a pripustil aj možnosť ústupkov. Zároveň odmietol kritiku, ktorá sa na jeho návrh vzniesla zo strany odbornej verejnosti po nevypočutí jej pripomienok. Varoval, že ak sa nepodarí dohodnúť na zmene pravidiel, deväť z celkovo 13 ústavných sudcov, ktorým sa končí vo februári 2019 funkčné obdobie, sa bude voliť po starom.
"Toto nie je seminárna práca. Každý študent vie napísať, čo by tam mohlo byť. Nie je to ťažké. Ťažké je nájsť podporu 90 hlasov v Národnej rade a musíme nájsť preto taký návrh, ktorý túto podporu má šancu získať. Aj ja tam viem dať ďalšie podmienky a iné ustanovenia, ale to nie je o tom, čo chcem ja alebo odborná verejnosť. Máme demokraticky zvolených poslancov, ktorí o tom rozhodujú," vysvetlil Gál.
V materiáli Gál deklaruje, že chce skvalitniť proces výberu kandidátov na ústavných sudcov. Dosiahnuť to chce sprísnením kvalifikačných predpokladov na ich vymenovanie. Návrh predložil vláde v dvoch alternatívach, kabinet sa priklonil k tomu, aby boli predpoklady na výkon funkcie ústavného sudcu definované iba v Ústave SR. Odborná verejnosť sa pritom obávala, že ak by tomu tak nebolo, mohla by si aktuálna vládna moc vždy pred voľbou upraviť podmienky zmenou bežného zákona podľa vlastných preferencií.
"To znamená minimálny vek 45 rokov, bezúhonnosť, 15-ročná právnická prax, musí to byť uznávaná osobnosť v oblasti práva, a doterajším životom bude dávať záruku, že bude rozhodovať nezaujato nestranne a čestne," priblížil minister podmienky, ktoré by mali spĺňať uchádzači o post ústavných sudcov.
Zvýšenie vekovej hranice z doterajších 40 rokov na 45 rokov Gálov rezort navrhuje v záujme zabezpečenia vyššej miery skúseností zo strany osoby, ktorá má byť vymenovaná do funkcie sudcu. Minister reagoval na kritiku, že takýto vekový cenzus diskvalifikuje celú ponovembrovú generáciu mladých právnikov. "To bola požiadavka jednej z koaličných strán a aby som zabezpečil priechodnosť tohto návrhu, tak som na to pristúpil," ozrejmil.
Novela zavádza ústavný predpoklad spočívajúci v tom, že dotknutá osoba musí byť všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva a taktiež sa zavádza ústavný predpoklad súvisiaci s morálnou integritou dotknutej osoby spočívajúci v tom, že daná osoba svojím doterajším životom dáva záruku, že funkciu sudcu Ústavného súdu bude vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.
Zvyšuje sa i kvórum pre voľbu kandidáta z doterajšej väčšiny prítomných poslancov na väčšinu všetkých poslancov. Požiadavku opozície, aby boli kandidáti volení ústavnou väčšinou, Gál nepovažuje za realistickú, čo podľa neho priznal aj predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík pri ich osobnom stretnutí.
Novela Ústavy SR rieši aj otázku odchodu sudcov do dôchodku, keď zavádza zánik funkcie sudcu všeobecného súdu pri dosiahnutí vekovej hranice 70 rokov. Minister pôvodne deklaroval, že súčasnú hranicu 65 rokov chce posunúť o tri roky nahor na 68 rokov. Vysvetlil však, že po osobnom stretnutí s predsedníčkami Súdnej rady, Najvyššieho súdu a Ústavného súdu hranicu navrhuje zvýšiť o päť rokov. "Vznikla zhoda, že 70 rokov by mohlo byť dobrým kompromisom," opísal toto stretnutie.