Sneh a silný vietor zavievali od skorého rána postupne všetky prístupové cesty do mesta. Zastavená doprava, uviaznuté autá, vrátane sypačov: Bezradní šoféri, cestári a hasiči. Poprad bol včera doobeda odstrihnutý od sveta.
Sedemdesiat kilometrov južnejšie v Rožňave svieti slnko, je teplo a bezvetrie. Jóbovky z rádia o metrových závejoch, nulovej viditeľnosti a bielej spúšti znejú ako aprílový žart. Pre istotu pribaľujem reťaze a vyrážam smerom na Dobšinský kopec. Na prvom miernejšom stúpaní stojí kamión s drevom. Kolesá bez reťazí sa nemajú na neposypanom snehu o čo zaprieť. Šofér je prekvapený, akoby nevedel, že je január a čo ho tu čaká. Mne to pripadá ako dejavu. Každoročne sa opakujúce zimné divadielko, ktorého hlavnými postavami sú zaskočení cestári a nezodpovední kamionisti. Výsledkom ich súhry sú najčastejšie zablokované cesty. Tentoraz sa to však dá myšičkou pri zvodidlách vyriešiť. Sneh sa topí a po snehovej víchrici niet ani stopy.
Za Stratenou však vrážam do bielej steny. Vietor lomcuje autom a okraje vozovky strácam z dohľadu. Na Pustom poli nahadzujem reťaze. Zastavuje pri mne auto a jeho vodič mi hovorí, aby som sa netrápil. Aj tak neprejdem. Je tam vraj havária a skrížený kamión. Mal pravdu. V klesaní nad Vernárom, v predposlednej príkrej zákrute, končím. Cez celú cestu je roztiahnutý ťahač s návesom vrchovato naloženým drevom. Okolo neho sú rozhádzané dodávky. Zahral si s nimi biliard. Jednu zostrelil asi dvadsať metrov dole po ceste, druhú vytlačil do snehového mantinelu a tretiu pritisol k svahu. Našťastie sa nikomu nič nestalo.
"Chceli sme potlačiť auto, v tom sa na nás vyrútil. Pokúšal sa brzdiť, šmyklo ho a už sa len sunul krížom. Utekali sme kade ľahšie," hovorí vodič jednej z nich.
Nákladiak je bez reťazí, cesta bez štrku. Vystupujem z auta a padám na ľade, prikrytom vrstvou snehu. Sprejazdnenie odhadujem na niekoľko hodín, a tak to otáčam a pokúšam sa preraziť do Popradu cez Spišskú Novú Ves. Trasa cez Mlynky je zjazdná bez ťažkostí. Na hrebeni Slovenského raja to vyzerá na gýčovú zimnú pohľadnicu s modrou oblohou, bezvetrím a smrekmi obťažkanými čerstvou nádielkou snehu.
Za Spišskou sa však besnenie živlov začína znova. Zlá viditeľnosť, sneh a vietor, kolóny vlečúcich sa vozidiel. Pri odbočke na Gánovce vidím trojmetrové záveje, ktorými sa len nedávno prehrýzla fréza. Prejazd Popradom blokuje nekonečná kolóna nákladných aut, ktorá sa vinie ako had celým mestom z východu na západ. Vzdávam sa úmyslu pozrieť sa do Tatier. Odbočujem na Kvetnicu a vraciam sa smerom, ktorým som sa ráno pokúšal prejsť. Úseky, ktoré boli zaviate, sú už zjazdné. Cesta je posypaná, horské prechody voľné. Neuveriteľné. Keby som tu doobeda nebol, neuverím. Nemohla by sa každá kalamita začínať takto? Potom by možno ani žiadna nebola.