Elektronický kontraktačný systém (EKS) známy aj ako elektronické trhovisko bol pod vedením Roberta Kaliňáka (Smer-SD) označovaný za výkladnú skriňu rezortu vnútra. Zavedenie elektronického trhoviska, jedného z najväčších protikorupčných opatrení druhej Ficovej vlády, malo priniesť úspory vo verejných financiách a stransparentniť celý proces obstarávaní.

Z kontroly, ktorú vykonal Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) však vyplýva, že to tak celkom nie je. Podľa NKÚ sa malo do konca roka 2016 cez EKS zrealizovať viac ako 70-tisíc zákaziek a úspora sa mala vyšplhať na takmer 169 miliónov eur. Ako najefektívnejšie z hľadiska úspory mali byť zákazky na stavebné práce.

Daniela Bolech Dobáková vysvetľuje zistenia NKÚ:

Kontrolóri preto preverili 11 zákaziek, ktoré zadalo deväť obcí, ktorých celková úspora mala byť takmer 50 miliónov eur, čiže takmer tretina z celkovej úspory EKS.

Zlé výpočty

„Analýzou zistených údajov z EKS bolo zistené, že finančná nezávislosť vybraných obcí, definovaná v ich rozpočtoch, im za žiadnych okolností neumožňovala dosiahnutie takýchto úspor,“ konštatuje NKÚ v záverečnej správe k vykonanej kontrole.

Ako zásadný problém sa ukázal spôsob, akým systém úsporu počíta. „Systém vykazuje úsporu aj v prípade, keď obstarávateľ odstúpi od zmluvy, prípadne k realizácii zákazky nikdy nedôjde, čo je vážny nedostatok celého systému,“ vysvetľuje v tlačovej správe hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

Obec Kmeťovo napríklad zadala zákazky na stavebné práce päťkrát a celková úspora pri nich mala byť takmer pol milióna eur. Podľa zistení NKÚ sa však ani jedna zo zákaziek nezrealizovala, čiže reálne k žiadnej úspore nedošlo.

Falošné úspory

Okrem toho, že systém počíta úsporu pri zákazkách, ktoré neboli zrealizované, neberie podľa NKÚ do úvahy ani „životný cyklus zákazky“ a teda počíta len s úsporou pri uzatvorení zmluvy. Prípadné dodatky, ktorými by mohlo dôjsť k navýšeniu ceny a teda poklesu úspory už do úvahy neberie.

„Kontrolou a príkladmi z praxe kontrolná skupina hodnoverným spôsobom vyvrátila vykazovanú výšku úspor,“ konštatuje vo svojej predbežnej štúdii NKÚ.

Vyplácajú provízie

Výška úspory má však aj vplyv na provízie, ktoré sú vyplatené trom súkromným spoločnostiam, ktoré EKS zriaďujú. Nimi sú Slovak Telekom, a.s., ANASOFT APR, spol. s r.o. a TASR. „Deklarované úspory sú fiktívne, a teda aj provízie pre správcu systému sú neodôvodnené,“ píše v správe Bolech Dobáková.

Faktom však je, že pri zákazkách, ktoré do EKS zadávali obce a NKÚ pri nich upozornil na fiktívne úspory, nedošlo k vyplateniu žiadnej provízie zo strany ministerstva. Zo zákazok, ktoré zadávajú obce totiž ministerstvo provízie neplatí.

Odporúčanie pre ministerstvo

Zistenia kontrolórov však potvrdili trhlinu v systéme a poukázali na to, že EKS skutočne pracuje s fiktívnymi úsporami, z ktorých pri iných subjektoch môžu byť vyplatené nedôvodné provízie.

NKÚ na základe týchto zistení odporučil ministerstvu vnútra, aby upravilo vzorec pre výpočet úspor tak, aby sa dosahovali reálne čísla. Ako najrizikovejšie označil práve zákazky za stavebné práce.

Ministerstvo o probléme vedelo

Ministerstvo vnútra v reakcii zaslanej HNonline napísalo, že "informácia zo správy NKÚ pre nás nie je nová."  Ministerstvo to vysvetľuje tým, že sa uzatvorené zmluvy neplnia. 

Rezort zároveň dodáva, že takéto úspory sa zo štatistík priebežne vyraďujú. Aktuálna suma úspory sa podľa informácií z ministerstva pohybuje na úrovni 212 miliónov eur.

Zmeniť sa to nedá

Vzorec výpočtu úspory sa podľa ministerstva upraviť nedá, pretože "systém automaticky generuje zmluvu, ktorá sa zverejňuje v Centrálnom registri zmlúv." Podľa ministerstva sa tieto zmluvy dnes spätne kontrolujú a kontroluje sa, či došlo k ich naplneniu.

Na otázku, akým spôsobom sa kontrola vykonáva, a či existuje možnosť, že by takáto zmluva vyradená zo štatistiky nebola už ministerstvo neodpovedalo. 

Cieľom bola transparentnosť

Jedným z cieľov vzniku EKS bolo, aby boli verejné nákupy lacnejšie. Princípom jeho fungovania sú aukcie – obstarávateľ zverejní zákazku a firmy ponúkajú cenu. Najnižšia ponuka vyhráva.

Rezort vnútra ako pozitívum vníma aj to, že tieto aukcie prebiehajú anonymne a tak by sa malo zamedziť aj korupcii a klientelizmu pri verejných nákupoch.

Kaliňák systém obhajoval

„Je to určite jedno z najväčších protikorupčných opatrení za posledné obdobie. Veľkými výhodami Elektronického trhoviska popri transparentnosti, anonymite a čistote narábania s verejnými zdrojmi je aj čas," chválil systém v roku 2016 Kaliňák.

„Keď sa podarí nadlimitné trhovisko dostať pod kožu všetkým dodávateľom aj obstarávateľom, bude slovenské čerpanie verejných zdrojov mimoriadne transparentné a efektívne, zúži to priestor na korupciu na absolútne minimum," dodal vtedy minister.

EKS bol dlhodobo považovaný za jeden z najväčších protikorupčných opatrení druhej Ficovej vlády. Spustený bol v júli 2014, do ostrej prevádzky vstúpil vo februári 2015.