Išlo o prvý tribunál pre stíhanie vojnových zločinov, ktorý vytvorila OSN. Zároveň to bol prvý medzinárodný súd tohto druhu od čias tribunálov v Norimbergu a Tokiu. Takmer štvrťstoročie sa vyrovnával s tragickými dôsledkami brutálneho konfliktu, ktorý prebiehal v deväťdesiatych rokoch na Balkáne. Počas tohto obdobia obžaloval 161 osôb, vypočul takmer päťtisíc svedkov a zanechal po sebe viac ako 2,5 milióna strán záznamov. Vyvodením zodpovednosti voči páchateľom zločinov sa tribunál v Haagu usiloval priniesť spravodlivosť tisícom obetí a ich rodinám a prispieť tak k trvalému mieru v regióne. Aj keď sa nevyhol kritike, jeho prínos pre rozvoj medzinárodného humanitárneho a medzinárodného trestného práva je nespochybniteľný. HN prinášajú výber niektorých z najznámejších prípadov, ktoré riešil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, známy pod skratkou ICTY.
Radovan Karadžić
Prvý prezident Republiky srbskej a neslávne známa tvár vojny v Bosne a Hercegovine. Tribunál ho obžaloval v júli 1995, zatknúť sa ho však podarilo až v roku 2008 v Belehrade, kde pôsobil pod falošnou identitou ako doktor v oblasti alternatívnej medicíny. Karadžić bol obvinený z genocídy, zo zločinov proti ľudskosti, ako napríklad perzekúcie, vraždy alebo deportácie, a z vojnových zločinov, napríklad útoky na civilistov či branie rukojemníkov. Proces s ním sa začal v roku 2009 a o päť rokov neskôr zazneli záverečné reči. Dlho očakávaný rozsudok vyniesol súdny senát v marci 2016. Uznal Karadžića za vinného a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní štyridsať rokov. O odvolaní proti rozsudku rozhodne nový Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály....
Zostáva vám 85% na dočítanie.