V priebehu druhej vlny sa nám podarilo od umelej pľúcnej ventilácie odpojiť približne 70 percent pacientov. Aktuálne sa to číslo pohybuje hlboko pod 50 percentami a štatisticky sa približuje k tridsiatim percentám. O náročnej situácii počas tretej vlny hovorí primár oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny Michal Blanár, ktorý pôsobí v košickej nemocnici AGEL.
V porovnaní s druhou vlnou je podľa lekára tá aktuálna horšia. Vysvetľuje, že v tej predchádzajúcej nebolo toľko hospitalizovaných a nemocnica aktuálne disponuje menším počtom reprofilizovaných lôžok s možnosťou napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu.
S nárastom počtu pacientov, ktorí s koronavírusom bojujú, sa stretávajú aj ostatné nemocnice. Už v priebehu minulého roka sa kvôli pandémii v najväčších nemocniciach na Slovensku vykonalo medziročne o štvrtinu menej operácií.
Podobná situácia sa opakuje aj tento rok a podľa odborníkov potrvá roky, kým sa nášmu zdravotníctvu podarí dobehnúť to, čo je aktuálne nutné odkladať.
„Naše maximum z druhej vlny bolo 126 covidových pacientov a minulý týždeň sme ich mali 146,“ pre HN pred nedávnom priblížil primár pľúcneho oddelenia Univerzitnej nemocnice v Martine Ivan Kocan.
Spolu s tým upozornil, že ak príjem pacientov neklesne, nemocnica bude musieť úplne zastaviť onkochirurgiu, ktorá bola už v tom čase zredukovaná.
Čoraz mladší pacienti
Blanár z košickej nemocnice za problém považuje nielen zvyšujúci sa počet pacientov, ale aj narastajúcu záťaž na lekárov a zdravotné sestry. "Covidové lôžka na oddelení intenzívnej medicíny sú permanentne naplnené na sto percent. Aktuálne tam máme tri pacientky, ktoré sú napojené na umelú pľúcnu ventiláciu. Akonáhle niekoho preložíme, v krátkom čase prijmeme ďalšieho, ktorý ho nahradí," priblížil.
Tretia vlna je podľa neho špecifická aj tým, že sa znižuje vekový priemer pacientov, ktorí intenzívnu starostlivosť potrebujú. Zatiaľ čo v druhej vlne išlo najmä o 60 či 70-ročných pacientov, aktuálne potrebujú ventiláciu päťdesiatnici.
Lekár zdôrazňuje, že okrem pridružených ochorení, veku či obezity o prežití pacienta rozhoduje aj to, či bol alebo naopak nebol zaočkovaný. "Zo všetkých pacientov sme mali na ventilácii len nezaočkovaných. Situácie sa opakujú ako cez kopirák, ide o extrémne obéznych a nezaočkovaných päťdesiatnikov," priblížil.
Náročné to však nemajú len pacienti, ktorí boli s ťažkým priebehom koronavírusu v nemocnici hospitalizovaní, ale rovnako aj samotní zdravotníci. Tí sa stretávajú s odporom a podľa slov Blanára čelia aj trestným oznámeniam.
Biela medicína sa redukuje
Antivaxerom, ktorí odmietajú očkovanie ako účinnú cestu v boji s pandémiou odkazuje, aby sa aspoň na jeden deň prišli do nemocnice starať o COVID-19 pozitívnych pacientov.
"Nech si prídu vypočuť, keď nás neočkovaní prosia, aby sme ich napojili na ventiláciu. Boli dni, kedy to odmietali a potom nás prosili, že už nevládzu, dusia sa, majú málo kyslíka, trápia sa," opísal traumatické situácie na oddelení Blanár.
Dodal, že niektorí z pacientov si ešte stihnú zatelefonovať domov a rozlúčiť sa, no niektorí z nich sú v takom stave, že si ani neuvedomujú, že sa ich personál chystá na prístroje napojiť.
Prízvukuje, že situácia je náročná aj pre pacientov, ktorí čakajú na preventívne prehliadky či na operácie. "Biela medicína" tak ustupuje do úzadia. "Všetko to súvisí s plnými nemocnicami, nízkou zaočkovanosťou, veľkým počtom hospitalizovaných pozitívnych pacientov a nedostatočnými opatreniami," dodáva s tým, že verí v zlepšenie situácie do Veľkej noci.
Blížiace sa vianočné sviatky však spolu s kolegami strávi v práci, oddelenia sa totiž nedajú zatvoriť, uzatvára. Zároveň si myslí, že aj v dôsledku rozhodnutí politikov a nedostatočných opatrení sa aktuálny vývoj láme pomaly.