Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je dlhodobo presvedčená, že celú situáciu okolo platov ústavných činiteľov treba riešiť novou právnou úpravou, kde sa nastaví východisková situácia a tá bude platiť do budúcnosti.
Uviedla to pre TASR na margo kroku vlády, ktorá tento týždeň odobrila ďalšie zmrazenie platov niektorých ústavných činiteľov a parlamentu opäť navrhla novelu prijať v skrátenom legislatívnom konaní.
Zrýchlený režim sa pri zmrazovaní platov používa napriek tomu, že je to už dlhodobo každoročná téma. Zmena legislatívy sa však neraz dostane až na poslednú schôdzu NR SR v roku a aby mohla platiť od januára, poslanci rozhodnú o skrátenom konaní. Skrátené legislatívne konanie sa môže podľa zákona použiť len za mimoriadnych okolností, keď sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Prijatie zákona v zrýchlenom režime trvá len niekoľko dní, v štandardnom sú to týždne.
Vláda svoj aktuálny návrh odôvodnila hroziacimi hospodárskymi škodami. Žitňanská, ktorá v minulosti ako opozičná poslankyňa zneužívanie skráteného konania neraz kritizovala, sa teraz k téme priamo nevyjadrila. "Predpokladám a pevne verím, že budúci rok sa takýmto ad hoc riešeniam vyhneme a prijmeme systémové riešenia do budúcnosti," odkázala.
Či je zrýchlený režim pri pravidelnom každoročnom zmrazovaní platov v poriadku, nepovedal ani predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD). "Ústavnoprávny výbor sa tým bude zaoberať na najbližšej schôdzi a určite budeme posudzovať aj dôvody, ktoré viedli vládu navrhnúť skrátené konanie," povedal.
Minuloročná novela, ktorá zmrazila platy ústavných činiteľov pre tento rok, je aktuálne na Ústavnom súde (ÚS) SR. Poslal ju tam generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Súd v máji prijal novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov na ďalšie konanie. Nevyhovel však Čižnárovmu návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona.
Podľa generálneho prokurátora ekonomický rast v posledných rokoch a každoročné zvýšenie priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR neodôvodňujú prijatie takýchto úsporných opatrení, ktoré sa prijímajú v čase ekonomickej krízy. Pripomína, že plat poslanca NR SR je referenčnou veličinou na účely určenia platových pomerov ústavných činiteľov aj ďalších štátnych činiteľov.
"Namietam ústavnosť vyznačenej právnej úpravy vo vzťahu k všetkým ústavným činiteľom a štátnym zamestnancov, ktorí sú dotknutí predmetnou právnou úpravou. Takúto právnu úpravu považujem za neprípustný zásah do ústavne garantovaného princípu právneho štátu," uviedol Čižnár v návrhu.
Vláda v stredu (15.11.) schválila zmrazenie platov aj na budúci rok, čím by mal štát ušetriť 4,1 milióna eur. Tento krok má pomôcť postupnému znižovaniu deficitu a dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu.
Ak parlament iniciatívu podporí, platy poslancov, prezidenta, členov vlády, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím či členov Rady pre štátnu službu ostanú na súčasnej úrovni. Výnimku zo zmrazovania majú mať sudcovia, predseda Súdnej rady SR, generálny prokurátor a prokurátori.
Opozícia chcela v roku 2016 so zmrazovaním platov poslancov skončiť. Navrhovala zmenu, vďaka ktorej by každoročne nemuseli poslanci pristupovať k zmrazeniu, ale platy by ani výrazne neporástli. Dosiahnuť to chceli znížením paušálnych náhrad zákonodarcov a ich zdaňovaním. S tým však opozícia neuspela.