Britskí, kanadskí a talianski teoretickí fyzici a astrofyzici k tejto hypotéze dospeli, keď skúmali nezrovnalosti vesmírneho mikrovlnného pozadia, píše portál inhabitat.com.
Myšlienka holografického vesmíru sa prvýkrát objavila v roku 1990. Podľa nej sú všetky informácie, ktoré tvoria našu trojdimenzionálnu realitu, vrátane času, obsiahnuté na dvojrozmernom povrchu a jeho hraniciach.
"Predstavte si, že všetko, čo vidíte, cítite a počujete v troch rozmeroch, ako aj vaše vnímanie času, v skutočnosti vychádza z plochého dvojrozmerného poľa. Je to podobné ako pri bežných hologramoch, kde je trojrozmerný obraz zakódovaný v dvojrozmernom povrchu, ako napríklad v holograme na kreditné karty. Avšak, tentoraz je zakódovaný celý vesmír," objasňuje profesor matematických vied na univerzite v Southamptone, Kostas Skenderis.
Je to v podstate ako sledovanie 3D filmu v kine. Vidíme obraz s výškou, šírkou aj hĺbkou, ale on aj tak stále vychádza z dvojrozmernej obrazovky.
Holografia je podľa Skanderisa veľkým skokom vpred v spôsobe, akým uvažujeme o štruktúre a vzniku vesmíru. „Einsteinova teória relativity vysvetľuje takmer celý vesmír veľmi dobre, ale začína sa rúcať pri skúmaní jeho pôvodu a mechanizmov na kvantovej úrovni,“ hovorí. Vedci sa už desaťročia snažia spojiť Einsteinovu teóriu gravitácie a kvantovú teóriu.