Reč tela zásadným spôsobom formuje našu osobnosť. Sociológovia a psychológovia sa zhodujú, že to, čo nepovieme slovami, prezradí o nás ešte viac ako slová samotné.
Tomuto spoľahlivému jazyku sa hovorí reč tela. A môžeme ním formovať samých seba. Reč tela funguje na úplne iných princípoch ako verbálny jazyk. Posunky, pózy a gestá neprechádzajú editovaním tak ako myšlienky v hlave. Netriedime ich, ako keď vyberáme slová. S telesnými pohybmi sa nám taktizuje a manipuluje ťažšie ako so slovami, tvrdia vedci.
Vzájomné formovanie
Napriek tomu, že bez nacvičenia alebo sústredenia sa na túto činnosť, môžeme svoju reč tela ovládať len s ťažkosťami, ona nepretržite formuje nás a našu osobnosť. To, ako chodíme, stojíme, sedíme, rozhadzujeme rukami alebo kývame hlavou, ovplyvňuje nielen to, ako pôsobíme na okolie, ale aj to, ako vplývame sami na seba a akí vďaka tomu sme.
Keď rozťahujeme ruky ako vtáky svoje krídla, demonštrujeme tak svoju fyzickú i mentálnu veľkosť. Takto nás na základe toho vníma nielen okolie, ale aj sami sa vďaka týmto neverbálnym prejavom cítime silno a veľkolepo.
Keď sa naopak krútime, chytáme sa za hlavu a sťahujeme sa do seba, zmenšujeme obrys svojho tela. K iným ľuďom tak vysielame signál, že trpíme a zmenšujeme sa. A ako vplývame sami na seba? Strácame sa v pocitoch menejcennosti, strachu a bolesti.
Sila aj slabosť
Výskumníci sa zhodujú, že fyzickým predstieraním sily aj slabosti sa dá ovplyvniť to, ako sa cítime a aký máme názor na seba samých. Ďalšie krátkodobé pokusy dokázali, že sme presne to, čo svojím neverbálnym jazykom komunikujeme. Napríklad testovacia skupinka, ktorá sedela dve minúty v dominantnej póze, mala vzápätí väčšiu chuť riskovať, hladina testosterónu jej členov stúpla, hladina stresového hormónu kortizolu naopak klesla a na nasledujúcom pracovnom pohovore dosiahli merateľne lepšie výsledky.
Vedcom sa zdalo ešte zaujímavejšie následne zistiť, či tento vzorec platí aj dlhodobo. Môže nás predstieranie dominantných gest pozitívne ovplyvniť v reálnom živote a krčenie ramien z nás spraviť ustráchaných, submisívnych ľudí?
Podľa sociopsychologičky Amy Cuddy, ktorá výskum viedla, je odpoveď jednoznačne áno. „Predstierajte, kým chcete byť. Až sa takým človekom naozaj stanete,“ radí Cuddy. Ako dôkazový materiál ponúka desiatky prípadov testovaných ľudí aj vlastných klientov, u ktorých formulka s predstieraním účinne fungovala.