Skupina vedcov zverejnila svoj pokus o vylepšenie súčasných odhadov rastu svetovej populácie. Celé 21. storočie bude podľa nich v znamení rastu a na jeho konci nás bude pravdepodobne zhruba medzi 9 až 13 miliardami. Najväčšia časť prírastku má pripadnúť na Afriku, zvyšok sveta bude výrazne starnúť, vrátane dnes mladých rozvojových krajín.
Ešte celé toto storočie by nás malo pravdepodobne pribúdať. To je záver štúdie uverejnenej v internetovej verzii časopisu Science, v ktorej sa tím odborníkov z OSN a amerických univerzít pokúsil o spresnenie dnešných populačných scenárov. V roku 2100 bude podľa na planéte s veľkou pravdepodobnosťou viac ako 10 miliárd ľudí a možno aj viac ako 13 miliárd. Dnes je nás cca 7,2 miliardy. Vedci sa pokúsili vylepšiť odhady OSN, ktorá svoje odhady zverejňuje každé dva roky. Využili dáta svetovej organizácie pre jednotlivé štáty a vytvorili podrobný model pre celý svet.
Tak ako v iných podobných prípadoch nie je výsledkom jedno číslo, ale rozptyl hodnôt s určitou pravdepodobnosťou. Autori teda hovoria, že 95 percent výsledkov ich demografického modelu hovorí, že v roku 2100 bude na Zemi 9 až 13,2 miliardy ľudí. Neznamená to, samozrejme, že to tak aj naozaj bude. Model nie je „svet v malom", ale len výpočet na demografických údajoch. Neobsahuje potrebné odhady vplyvu zvýšeného tlaku na zdroje (jedlo či orná pôda).
Africká výnimka?
Veľký rozptyl naznačuje, koľko je v hre premenných. Aké sú hlavné neznáme? Demografickou „bombou" by sa mohla podľa tímu autorov odhadu stáť predovšetkým Afrika. Na jej vrub patrí prakticky celý predpokladaný populačný rast. Dnes má kontinent zhruba miliardu obyvateľov, v roku 2100 by mal mať približne medzi 3,1 až 5,7 miliardami (znova interval s 95-pravdepodobnosťou). S 50-percentnou pravdepodobnosťou bude obyvateľov Afriky viac ako 4,2 miliardy.
Z hľadiska potenciálu kontinente to nie je nemožné číslo. Okolo štyroch miliárd obyvateľov v Afrike by znamenalo, že krajina bude mať populačnú hustotu ako Čína (140 na km2).
Podľa demografických a sociologických údajov by mala byť hlavným motorom vysokého rastu obyvateľstva ochota mať viac detí. Aj v rozvíjajúcich sa afrických krajinách pôrodnosť klesá pomalšie než napríklad v latinskoamerických krajinách, ktoré prechádzali podobným ekonomickým a spoločenským prerodom v 70. rokoch. V Afrike "ideálna rodina" podľa dotazníkov stále znamená približne 4,5 dieťaťa na ženu, teda viac ako dvojnásobok v mnohých vyspelých krajinách. Model nezohľadňuje možné ekologické a ďalšie škody spojené s rastom populácie, ktoré, samozrejme, môžu viesť k zníženiu pôrodnosti či výraznému zvýšeniu úmrtnosti.
Zaujímavým trendom je tiež starnutie populácie, a to nielen vyspelých krajinách. Napríklad Brazília má dnes zhruba viac ako osem ľudí (8,6) v produktívnom veku na jedného seniora (nad 65 rokov). V roku 2100 by mal byť tento pomer pri zachovaní dnešných trendov okolo 1,5 (presnejšie s 80-percentnú pravdepodobnosťou v intervale 1,0-2,0). To je výrazne menej ako Japonsko, kde je dnes rovnaký pomer 2,6. Podobne dramatická zmena by sa mala dotknúť aj ďalších krajín s dnes veľmi mladým obyvateľstvom. Nevynímajúc „rozvojové" ekonomiky ako India (dnes v 10,9, v roku 2100 s 80-percentnú pravdepodobnosťou medzi 1,5-3,2) a Čína (z dnešných 7,8 na 1,4-2,3.). Pre štátne rozpočty aj ekonomiku to bude predstavovať výrazný zásah, na ktorý by sa mali v ideálnom prípade pripravovať dlhšiu dobu.
Zdroj: iDnes.cz