Na začiatok jedna zlá správa. Vaša pamäť sa každú dekádu zhoršuje asi o dve percentá, pričom tento proces sa začína tesne pred tridsiatkou. Dobrou správou naopak je, že tento proces môžete vhodnými technikami zastaviť. Nech sa páči, tu sú zistenia expertov podľa portálu news.health.com.
1. Emócie môžu vašu pamäť zakaliť
Aj vy sa niekedy čudujete, ako môže svedok trestného činu vidieť jednu vec, a pritom byť skalopevne presvedčený, že videl čosi úplne iné? Nuž, tento rozpor sa dá vysvetliť silnými emóciami – v tomto prípade strachom – ktoré môžu proces zapamätávania si zhoršovať.
2. Dokonalá pamäť neexistuje
Niektorí ľudia prisahajú, že podrobnosti zažitých udalostí majú vo svojej mysli zmrazené ako fotografie. Odborníci tvrdia, že to nie je pravdepodobné. Naše spomienky sa podľa nich skôr podobajú neustále upravovanému príbehu.
3. Stres pamäť zhoršuje
Keď ľudia v rámci experimentu dostávali počas štyroch dní vysoké dávky stresového hormónu kortizolu, viedli si na testoch podstatne horšie ako tí, ktorí ho nedostávali. Výskumníci preukázali i to, že ženy, ktoré hlásili za posledných 20 rokov vysokú mieru stresu, mali narušenejší hipokampus (súčasť mozgu, patriaca do limbického systému, ktorá hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií z krátkodobej pamäti do dlhodobej). Našťastie, iné štúdie zas ukázali, že relaxačné techniky ako meditácia či joga môžu pamäť zlepšovať. Čokoľvek, čo vás upokojí, by malo mať na pamäť rovnaký účinok: či už je to četovanie, alebo beh.)
4. S drobnými výpadkami pamäti si starosti nerobte
Väčšinu z nás vystraší, ak si nevieme okamžite spomenúť, čo sme robili minulú nedeľu. Experti však upokojujú, že tieto výpadky zvyčajne nemajú nijaký súvis so stratou kognitívnych funkcií. Schopnosť rýchlo sa rozpomenúť na veci u každého prirodzene klesá po tridsiatke. A chronický multitasking – typický pre väčšinu súčasníkov – schopnosť koncentrovať sa oslabuje ešte viac.
Väčšina ľudí sa pravidelne stretáva aj s javom takzvaného zakódovania: deje sa to vtedy, keď si nevedia ani za svet spomenúť, čo robili minulý mesiac, alebo rok. Ani tu sa netreba strachovať: v našej hlave sa jednoducho pomiešalo viacero drobných udalostí.
5. Váš mozog miluje driemanie...
Po 45-minútovom zdriemnutí si je naša schopnosť pamätať si až päť razy vyššia.
6. ... a cvičenie
Mozog sa počas neho jednoducho naplní krvou a prináša mu viac kyslíka, čo zároveň podporuje vznik nových vlásočníc. Dobrou správou je, že nikdy nie je neskoro začať. Jedna zo štúdii uvádza, že seniorom, ktorí si tri razy týždenne dopriali svižnú 40-minútovú prechádzku narástol ich hipokampus o dve percentá.
7. Ženy si veci pamätajú lepšie
Aspoň podľa niektorých štúdií. Časť teórií to pripisuje estrogénu, ktorý dokáže ženy chrániť pred viacerými kardiovaskulárnymi rizikami: a tie môžu negatívne vplývať práve na mozog. Nájdu sa však aj štúdie, ktoré tvrdia, že obe pohlavia zabúdajú rovnako a objavila sa aj taká, ktorá tvrdí, že muži si ťažšie pamätajú mená, dátumy a plány.
8. V niektorých ohľadoch sa mozog zlepšuje s vekom
Aspoň podľa čerstvého výskumu, ktorý tvrdá, že kým mozog mladých dokáže rýchlejšie spracovávať dáta, mozog starších dokáže v rámci už existujúcich vedomostí, zručností a skúseností vytvárať účinnejšie skratky. Existuje pre to aj laický termín: múdrosť.