Zariadenie na čítanie emócií monitoruje vodičov verejnej dopravy, zamestnancov štátnych firiem, robotníkov na výrobných linkách, vojakov. Jeho rozvoj podporuje štát a technológia má k dispozícii bezprecedentné množstvo dát, uvádza Xman.cz.
Zmestí sa pod pracovnú čiapku či pod helmu a skúma a monitoruje mozgové vlny svojho nositeľa. Dáta sú zo senzorov okamžite prenášané do počítača, ktorý ich vyhodnocuje. S pomocou algoritmov dokáže umelá inteligencia vyčítať, či sa dotyčný nerúti do vypätých duševných stavov, ako je depresia, úzkosť, zlosť, opisuje South China Morning Post.
A umelá inteligencia má materiálu z útrob ľudských mozgov veľké množstvo. Zariadenie, za ktorým stojí predovšetkým výskumné centrum Neuro Cap financované vládou na univerzite Ningbo, nechávajú do hláv nahliadnuť celej šíky zamestnancov.
Mať špióna pod čapicou
Sú medzi nimi aj robotníci Hangzhou Zhongheng Electric. Firma je spokojná, monitoring a následná úprava prestávok a pracovného tempa sa jej vraj premietla do vyššej efektivity a produktivity. Čítanie mozgov si nemôžu vynachváliť ani v elektrárni State Grid Zhejiang Electric Power v Chang-čou.
Zisky spoločnosti vraj sledovanie zamestnaneckých mozgov zdvihlo od roku 2014 o dve miliardy jüanov. "O jeho efektivite nie je pochýb," usudzuje Cheng Jingzhou, ktorý má v podniku dohliadajúci program na starosti, detaily však neprezrádza.
Podľa kognitívneho psychológa a odborníka na činnosť mozgu Jin Jiaa z univerzity Ningbo sa však aplikácia jeho projektu na pracoviskách neobišla bez rozpakov, eufemisticky povedané. "Pracujúci si mysleli, že budeme čítať ich myšlienky. To na začiatku viedlo k istému odporu," priznáva, dodá však, že po čase si zamestnanci zvykli: "Zariadenie teraz nosia po celú pracovnú dobu."
Vedec dodáva, že zariadenie nie je neznáme ani v iných krajinách, iba Čína ho však využíva tak masovo. Napríklad v Spojených štátoch sa jeho aplikácia obmedzila na lukostrelcov, ktorým pomáhala k lepším výkonom na súťažiach.
Nesúmeriteľný rozsah praktického používania zariadení v Číne a ohromné množstvo dát, ktoré majú tamojší vývojári k dispozícii, podľa denníka znamená, že krajina bude schopná netušených zlepšení zariadení a ľahko predbehne konkurenciu. Vývoj môže viesť napríklad k tomu, že sa zariadenie stane akousi "mentálnou klávesnicou", ktorá užívateľovi umožní ovládať svojou mysľou počítač alebo mobilný telefón.
Technológia si našla cestu pod čiapky strojvodcov, ktorým dokáže diagnostikovať únavu či stratu pozornosti a v prípade potreby ich zalarmovať, aj do nemocníc. Tam jej sofistikovanejšia verzia so špeciálnou kamerou a tlakovými senzormi pod lôžkom presne sleduje pacientov duševný stav. Ďalšou destináciou má byť letecká doprava. Zariadenie má poznať, či je pilot v kondícii a môže letieť, vysvetľuje Zheng Xingwu, profesor manažmentu z univerzity civilného letectva.
Celá vec však nemá len svetlé stránky. Na tie temnejšie upozorňuje pekingský profesor psychológie Qiao Zhian. Áno, zariadenie evidentne dokáže zvyšovať produktivitu, firmy by ho však mohli zneužívať ku kontrole mysle svojej pracovnej sily, ku sledovaní súkromia. Zhian neváha použiť termín "ideopolícia".
Právom. Upozorňuje totiž, že v Číne neexistuje žiadna zákonná regulácia používania takýchto zariadení. "Zamestnávatelia majú samozrejme silné stimuly technológiu kvôli vyšším ziskom používať - a zamestnanci nemajú silu na to, povedať nie," vysvetľuje.
"Predaj dát z Facebooku je sám o sebe dosť zlý. Sledovanie mozgov však môže vyniesť porušovanie súkromia na úplne inú úroveň. Ľudská myseľ by pre zisk nemala byť vyťažovaná," usudzuje.