Tieto geneticky modifikované potraviny by mohli byť kľúčom k riešeniu problémov, ktoré sa objavujú. Svetová populácia rastie, a to tak, že poľnohospodári budú musieť pestovať o 70 percent viac potravín na rovnakom množstve pôdy, aby mohli nakŕmiť všetkých.
Súčasne sa menia nové meteorologické vzorce, v ktorých sa môže dariť plodinám a zvieratám. Škodcovia, záplavy a veľké sucho vytvárajú dodatočný tlak na poľnohospodárov. Napriek tomuto čoraz nehostinnejšiemu prostrediu je spotrebiteľský dopyt po zdravých, výživných potravinách stále vysoký.
Techniky na úpravu génov, ako napríklad CRISPR, sú rovnako rýchle, ako sú lacné. Vedci už používajú CRISPR na to, aby boli plodiny, kravy a ošípané zdravšie, lepšie vybavené na zvládnutie tepla a sucha a odolnejšie voči škodcom a chorobám.
Je to technológia, o ktorej mnohí odborníci hovoria, že je schopná zachrániť planétu pred hladom, ale iba vtedy, ak to verejnosť povolí, píše Business Insider.
Iné, ako čokoľvek predtým
Pravdepodobne ste oboznámení s tradičnou genetickou modifikáciou - procesom zmeny DNA na výrobu šťavnatého melónu alebo jabĺk. Je to niečo, čo poľnohospodári robia po stáročia náhodne, ale poľnohospodárski iganti v uplynulých niekoľkých desaťročiach pritiahli veľkú pozornosť a kritiku v súvislosti s geneticky modifikovanými organizmami alebo tzv. GMO.
Tie pomohli poľnohospodárom pestovať viac potravín na menej pôdy, ušetriť plodiny od škodcov a chorôb a potláčať používanie pesticídov na celom svete. Ale tieto techniky sú nákladné, neefektívne a plné kontroverzií poháňaných dezinformáciami.
Nástroje v novom súbore, ktoré riadia CRISPR, sú iné. Sú lacné, presné a ešte nie sú zafarbené verejnou nedôverou. Dvaja farmárski giganti v USA chcu priniesť do obchodov s potravinami najmenej jednu zeleninu upravenú touto technológiou pred rokom 2021.
Plodiny, ktoré boli vytvorené s CRISPR a inými podobnými nástrojmi budú stáť zlomok toho, čo je teraz potrebné na presun väčšiny plodín z poľa do regálov obchodov.
V súčasnej dobe stojí 150 miliónov dolárov (vyše 122 miliónov eur), aby sa štandardná plodina vyrobená tradičnou genetickou modifikáciou dostala z farmy na stôl, uviedol Robb Fraley, šéf technologického oddelenia spoločnosti Monsanto. Vedci odhadujú, že CRISPR by mohol ušetriť poľnohospodárom a poľnohospodárskym podnikom "milióny".
Možné riziká
Napriek tomu, rovnako ako pri akejkoľvek novej technológii, existujú riziká spojené s CRISPR. Okrem toho, že sa CRISPR aplikuje aj na DNA našej potraviny, sľubuje aj zmenu ľudských génov. Výskumníci v súčasnosti experimentujú s používaním tohto nástroja na liečbu a prevenciu chorôb. Medzinárodný tím vedcov použil CRISPR na zmenu DNA ľudských embryí a opravil gén zodpovedný za potenciálne smrteľné ochorenie srdca.
Ale niektorí vedci varovali, že CRISPR by sa mohol jedného dňa použiť nielen na opravu DNA, ale skôr na jej zlepšenie. Táto obava vyvolala problém ľudí, ktorých gény boli upravené tak, aby sa stali géniami alebo super športovcami. Väčšina výskumníkov tvrdí, že tento vývoj je nepravdepodobný z niekoľkých dôvodov, z ktorých mnohé sa sústreďujú na skutočnosť, že nevieme, čo robia mnohé z našich génov, nehovoriac o tom, ako ich zmeniť spôsobom, ktorý by bol prospešný.
Iní naznačili, že CRISPR by sa mohlo použiť, či už neúmyselne alebo nie, na uvoľnenie domino efektu na voľne žijúce zvieratá pomocou prístupu nazvaného "génové pohony". Táto metóda zahŕňa úpravu DNA spôsobom, ktorý zaisťuje, že zmeny sa prenášajú na potomstvo zvieraťa.
Niektorí vedci preukázali potenciálne pozitívne využitie génových pohonov, ako je zníženie počtu populácií komárov nesúcich maláriu tým, že sa ich DNA vyladí, aby sa určití členovia stali sterilnými. Iní hovoria, že takýto experiment by mohol skončiť zle. Ak by sa živočích vyhol jeho lokalite, jeho deštruktívna DNA by mohla nakoniec vyhladiť celý jeho druh.
Existujú však niektoré praktické obmedzenia týchto obáv. Väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že génové pohony nie sú osobitne užitočné na poľnohospodárske účely, pretože farmári pracujú s prísne kontrolovanými populáciami rastlín a zvierat a génové pohony sa spoliehajú na prirodzené genetické miešanie, ktoré sa vyskytuje vo voľnej prírode.
Brokolica bojujúca proti rakovine
Desiatky absolventov z University of California pracujú na spôsoboch, ako zlepšiť hospodárenie s CRISPR, a to buď zachránením plodín pred klimatickými zmenami alebo vytváraním lacných a zdravších potravín. Ich projekty zahŕňajú pokusy od brokolice bojujúcej proti rakovine po zemiaky, ktoré nepodliehajú chorobe. Rovnako ako kakaovníky, ktoré prežijú klimatickú zmenu a maniok produkujúci menej toxického vedľajšieho produktu, ktorý sa zhoršuje pri vyšších teplotách.
Ich načasovanie je kritické. Svetová populácia by podľa nedávnych odhadov OSN mohla dosiahnuť 11,2 miliardy do roku 2100. A aj keď svet bude mať viac úst na kŕmenie, bude mať menej jedla, aby tak urobili.
"Poľnohospodárstvo sa musí v nasledujúcich 30 rokoch zmeniť, aby sme sa vyhli masovému hladomoru", povedala na konferencii OSN o klimatickej zmene Charlotte Lustyová, ktorá pomáha spravovať poľnohospodárske génové banky pre medzinárodnú neziskovú organizáciu Crop Trust.