Nebolo prekvapením, keď medzi objavmi ocenenými tohtoročnými Nobelovými cenami chýbali mRNA vakcíny. O prínose týchto principiálne nových očkovacích látok pochybuje medzi expertmi len málokto, nominácie na toto ocenenie sa ale uzatvárali už 1. februára.
A v tej dobe ešte prínos očkovania proti covidu nebil do očí tak ako dnes. Do budúcnosti však mRNA vakcíny k horúcim kandidátom na toto vrcholné vedecké ocenenie nepochybne patria.
„Je to objav, ktorý si nomináciu určite zaslúži,“ jednoznačne konštatoval generálny tajomník Kráľovskej švédskej akadémie vied Göran Hansson. „Chce to ale ešte nejaký čas.“
Nobelovské výbory ale nebudú mať jednoduchú úlohu. Môže sa totiž zdať, že mRNA vakcíny spadli z neba, ale ich história je v skutočnosti dlhá a spletitá, takže vybrať tých, ktorí zásadne prispeli ku kľúčovým prelomom, nebude jednoduché.
Od Pasteurových časov sa na očkovanie proti nákazlivým chorobám používali buď oslabení, alebo usmrtení pôvodcovia ochorenia.
Nieslo to ale so sebou problémy ako pri výrobe vakcín, tak aj pri ich podávaní. Moderná veda ponúkla náhradu v podobe molekúl, ktoré sú pre daných pôvodcov typické a dokážu nabudiť imunitný systém k dostatočne silnej obrannej reakcii.
Pre zacielený atak nepotrebuje imunitný systém poznať pôvodcu choroby do všetkých detailov, stačí mu len zopár typických poznávacích znakov.
Často ide o bielkovinové molekuly, ktoré nesú pôvodcu choroby na svojom povrchu. V prípade koronavírusu SARS-CoV-2 je to tzv. S-proteín, prostredníctvom ktorého sa vírus viaže na ľudské bunky, aby do nich prenikol a namnožil sa.
Prekážky a rezignácia
Už v 80. roko...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.