Najnovšie výskumy medzinárodného tímu vedeného Davidom Hodellom z Cambridgeskej univerzity ukázali, že vládnucu dynastiu Cocomov zmietli nepokoje vyvolané suchom, neúrodou a hladom.
Medzi rokmi 1400 a 1450 ubudlo v Strednej Amerike zrážok a polia s kukuricou dávali len chudý zber. Za tejto situácie prerástla rivalita medzi vládnucou dynastiou a jej hlavnými konkurentmi na otvorený boj.
Porazení Cocomovci skončili v hromadnom hrobe a tí, ktorí vyšli z besnenia občianskej vojny ako víťazi, upadajúci Mayapán opustili.
Príkladov zničených civilizácii je mnoho
Príkladov, kedy prekvitajúcu civilizáciu zničilo počas krátkej doby sucho, nájdeme v histórii celý rad, uvádza portál Lidovky.cz. Ríša Chetitov ovládala v 14. storočí pred naším letopočtom prakticky celú Anatóliu a k tomu aj sever Levanty a Mezopotámie.
Pol tisícročia nemali Chetiti konkurenciu a potom, krátko po roku 1200 pred n. l., sa ich ríša zrútila ako domček z kariet. Chetitskú spoločenskú elitu zrejme nestretol tragický osud mayapánskych Cocomov.
Všetko nasvedčuje tomu, že si zbalili všetko cenné a z chetitskej metropoly Chattušaš sa odsťahovali. Podľa archeológa Sturta Manninga z Cornellovej univerzity položili mocnú ríšu na lopatky tri po sebe idúce extrémne suché roky v rokoch 1198 až 1196 pred nl.
Na rozdiel od mayapánskych pestovateľov kukurice sa pritom Chetiti nespoliehali len na dážď. Vodu na pole s obilím dostávali tiež z riek, a to dômyselne vybudovanými závlahovými systémami. Ani to ich ale nezachránilo.
„Jeden rok sucha bol problém. Dva roky znamenali krízu. Ale tri po sebe idúce zlé roky, to už bolo viac ako kríza. Mocný štát položilo to, že sa neurodilo a neurodilo a neurodilo,“ vysvetľuje Manning.
Niektorí odborníci sú presvedčení, že Chetiti sa stretáv...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.