Rady a výzvy na zdravú stravu nás sprevádzajú v podstate celý život. Stále však nie je všeobecne rozšírené poznanie, že jedálniček je kľúčový nástroj, ktorým sa môžeme starať aj o naše životné prostredie.
S istým, ale nie príliš dramatickým zjednodušením: pol sveta ničí vlastné zdravie aj Matku Zem z jednoduchej hlúposti, druhá polovica z hladu. V mnohých častiach sveta nie je jednoduché ekologicky šetrnú stravu s vyváženou skladbou živín zaistiť.
Viac ako dve miliardy obyvateľov planéty majú nadváhu alebo sú obézni. Zároveň podvýživou trpí viac ako 800 miliónov ľudí. Nezdravé či nedostatočné stravovanie pácha na zdraví a životoch obyvateľov Zeme väčšie škody ako rizikový sex, drogy, alkohol a fajčenie dohromady.
Náprava sa zatiaľ nerysuje: svet si obľúbil jedálniček Západu, a pokiaľ bude tento trend pokračovať, vynúti si rastúci počet obyvateľov do roku 2050 nárast produkcie mäsa, mlieka a vajec o 44 percent.
Lenže nie je žiaduce, aby sa ďalší ľudia stravovali ako obyvatelia západných krajín, pretože tí majú na rozšírení nadváhy a obezity leví podiel. A s rastom poľnohospodárskej produkcie sa zvyšuje aj ekologická záťaž.
Nie je sa čím chváliť
Pýtate sa, ako súvisí zdravá strava človeka so zdravou planétou? Veľmi jednoducho: živočíšna výroba, a najmä pestovanie hovädzieho dobytka produkuje pre laikov úplne šokujúce množstvo skleníkových plynov.
Poľnohospodárstvo vytvára viac skleníkových plynov ako všetka letecká, lodná aj cestná doprava dohromady. Poľnohospodárstvo sa dnes podieľa jednou štvrtinou na produkcii skleníkových plynov, z toho 40 percent pripadá na produkciu potravín živočíšneho pôvodu.
Navyše poľnohospodárstvo spotrebuje 70 percent sladkej vody a využíva 40 percent súše. Pesticídy na ochranu úrody proti škodcom a umelé hnojivá významne prispievajú k znečisteniu životného prostredia.
Do poľnohospodárskych emisií sa z...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.