"Veľa ľudí roky hovorí, že som katastrofista. A viete, čo sa mi teraz nedávno stalo? Povedali mi, že som málo katastrofický!" usmieva sa vedec v rozhovore pre iDNES.cz.
Ako koronavírus zmení západnú civilizáciu?
Viete, ono existuje niečo, čomu sa hovorí kompozitná kríza. To je kríza zložená z viacerých pramienkov. Keby sme boli historici a pozerali sa na toto obdobie s odstupom sto rokov, asi by sme nevideli veľké rozdiely medzi ekonomickou krízou 2008 a súčasnou situáciou, teda koronavírusovou krízou. A tiež so zrejme prichádzajúcu klimatickú krízou.
Vnímali by sme to ako jedno určité obdobie, kedy je celý svet v pohybe a premieňa sa procesy, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia. Aj keď samozrejme súvisia - rozmach Číny, globalizácia ako taká, prestupovanie národov.
Mimochodom mor do antického Ríma prichádza v okamihu, kedy má Rím viac ako 100-tisíc kilometrov ciest, žoldnierov z Habeša a zo Sýrie a dováža zvieratá zo subtropickej Afriky...
Môže byť teda koronavírus aj akúsi reguláciou prírody, odkazom z vyšších sfér, že je náš druh už príliš dominantný? Aké poučenie by sme si mali z týchto vecí, ktoré nás presahujú, vziať?
Ja sa nerád bavím o poučeniach, pretože potom zniem poučenecky. (usmieva sa) Ale myslím, že bezprostredným dôsledkom koronavírusovej krízy bude následná kríza chudoby.
Ja si pamätám vetu, ktorú napísali, tuším, New York Times: "Kolektívna nezamestnanosť budí kolektívny hnev." Je otázka, čo môžu ekonomické zmätky v Spojených štátoch urobiť so zvyškom sveta.
Áno, sme očividne na prahu ekonomickej i spoločenskej krízy. Už pred ňou časť ľudí mala pocit, že sa ich nikto nezastáva, že im nikto nerozumie, nechápu, čo sa to so svetom deje, a predovšetkým pre starších alebo chudobnejších či menej vzdelaných ľudí sú všetky tie zmeny príliš rýchle.
Čo je, ako vidno z histórie, vždy živná pôda pre nejakého šialenca typu Hitlera či Stalina, ktorý ponúkne, že to "dá do poriadku". Hrozí nám také drastické opakovanie dejín? Alebo už sa to nikdy nestane?
Opakujú sa motívy dejín, nie samotné dejiny. Psychológ Wilhelm Reich, ktorý vyštudoval u Sigmunda Freuda, ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny spisoval knihu Masová psychológia fašizmu.
Robil psychoanalýzu hlavne u robotníkov, teda v nižších sociálnych triedach, o ktorých hovoríte. Veľmi dobre vedel, čo ich trápi. A videl u nich potrebu toho silného vodcu.
Popisoval: "Nie je to tak, že by prišiel Hitler a urobil z nás všetkých bláznov. Naopak. To my sme si vysnívali postavu, akou bol Hitler. Ktorá nás ale vzápätí podviedla."
Čo tým chcem povedať: Ja sa naozaj nechcem dostať do toho alibizmu, kedy hovoríme: "My sme tu tí dobrí, ale potom príde zloduch a urobí s nami hrozné veci."
Je to vždy naša vina....
Zostáva vám 85% na dočítanie.