Keď sa presná poloha severného magnetického pólu Zeme prvýkrát určila v roku 1831, bola v kanadskom rohu Arktídy, na polostrove Boothia na území Nunavutu. Od tej doby nové súbory meraní zaznamenávajú tento posun na sever v priemere asi 15 kilometrov každý rok.
Skúmali 20-ročné satelitné údaje
Pokročilá technológia znamená, že teraz môžeme pozorne sledovať polohu pólu s bezprecedentnou presnosťou.
Od 90. rokov 20. storočia sa pohyb severného magnetického póla štvornásobne zvýšil na súčasnú rýchlosť 50 až 60 kilometrov ročne. Koncom roku 2017 sa dostal do vzdialenosti 390 kilometrov od geografického severného pólu.
Na jeho súčasnej trajektórii môžeme očakávať, že bude v priebehu desiatich rokov pri severných hraniciach Východosibírskeho mora. Jeho rýchly posun je problémom pre navigačné systémy, ktoré sa spoliehajú na presný výpočet polohy pólu.
Philip Livermore a Matthew Bayliff z univerzity v britskom Leedsi a Christopher Finlay z Technickej univerzity v Dánsku preto preskúmali geomagnetické satelitné údaje za obdobie 20 rokov z misie Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Ich výskum uverejnil časopis Nature Geoscience.
Môžu za to magnetické toky
Smer pólu sa spája s dvoma anomáliami, ktoré sa nazývajú negatívne magnetické toky, jednou hlboko pod Kanadou a druhou pod Sibírom.
„Dôležitosť týchto dvoch tokov pri určovaní štruktúry poľa v blízkosti severného magnetického pólu je známa už niekoľko storočí,“ poznamenávajú vedci vo svojej nedávno uverejnenej správe.
S časom rastú a zmenšujú sa, čo má výrazný vplyv na magnetické pole, ktoré vnímame na povrchu. V rokoch 1970 až 1999 spôsobili zmeny vzájomného pôsobenia medzi tečúcim plášťom a hustotou planéty, jadro spôsobilo predĺženie toku pod Kanadou, čím sa znížila sila zodpovedajúceho magnetického poľa na vrchol.
„Kanadský magnetický tok historicky zvíťazil, a preto sa pól sústredil na Kanadu,“ povedal Livermore. „Ale v posledných desaťročiach sa kanadský tok oslabil a sibírsky sa mierne posilnil, a to vysvetľuje, prečo sa pól náhle zrýchlil od svojej historickej polohy.“
Nehovorí nám to však presne, kde sa pól zastaví, na ako dlho sa zastaví, alebo kedy sa môže vrátiť. Preto potrebujeme viac podobných modelov na predpovedanie toho, kde v budúcnosti skončia póly našej planéty.