Mikuláš zaujal verejnosť objavom stopy dinosaura. Skamenenú šľapaj trojprstého jaštera našiel na vydláždenej ceste v pražskej botanickej záhrade. Oveľa viac stôp nám však zanechali bezstavovcové živočíchy, ktoré obývali Zem takmer pred 500 miliónmi rokov.
Už vtedy dokázali skladovať potravu na horšie časy, zachytávať metán a sírovodík na hnojenie „políček“ alebo na „pestovanie“ baktérií. Dôkazy o spôsobe života pradávnych článkonožcov, mnohoštetinatcov a ďalších bezstavovcov zbiera Radek Mikuláš vyše 30 rokov. Teraz zhromaždil svoje poznatky v populárno-náučnej knihe Skamenelé stopy živočíchov v Čechách a na Morave.
Zaoberáte sa ichnológiou, čo je vedný odbor o skamenených stopách živočíchov. Téma vás zaujala už ako študenta gymnázia a potom vysokoškoláka. Ako prebiehali vaše prvé výskumné výpravy?
V 70. a 80. rokoch si veľa ľudí stavalo svojpomocne garáže alebo rôzne prístavby, chodil som teda do kopcovitých miest Prahy, kde museli stavebníci odkopávať časť svahu. Napadlo mi, že mnoho nových vecí sa dá jednoducho objaviť v miestach, kde to ešte nikto neskúšal.
Dobrou príležitosťou na hľadanie boli aj veľké stavby, napríklad rozostavané cesty ako napríklad Južná spojka. Mal som istotu, že výkopy nezmiznú počas krátkej doby a budú dostupné niekoľko mesiacov a niekedy aj rokov.
To ste tam chodili načierno?
Na veľkých stavbách väčšinou nebolo koho sa pýtať, pretože tam onedlho po obede už nikto nebol. A so staviteľmi garáží som sa obvykle dohovoril.
Čo patrilo k vašim prvým nálezom?
V starom lome v pražskej Michli som v roku 1987 našiel skamenenú stopu pripomínajúcu činku. Na výšku meria približne dva centimetre a zhruba pred 445 miliónmi rokov ju vytvoril najskôr mnohoštetinatec. Dve dutiny na koncoch st...
Zostáva vám 85% na dočítanie.