Svet čelí masovému vymieraniu živočíšnych a rastlinných druhov. Do akej miery sa to týka hmyzu?
Údaje o ňom nie sú po svete rovnomerne rozdelené. Najlepšie preskúmané sú priemyselne vyspelé západné krajiny. Európa patrí k tým lepšie preskúmaným územiam, v nej najviac Veľká Británia, Holandsko, Nemecko. Všetky výskumy, ktoré sú k dispozícii v rámci sveta, ukazujú na pokles lietajúceho terestrického hmyzu. Je to dlhodobé, rádovo posledné desaťročia, hoci sa dá tušiť, že úbytok hmyzu začal ešte skôr, s nástupom priemyselného poľnohospodárstva začiatkom 20. storočia.
Ktoré druhy sú ohrozené najviac?
O väčšine hmyzu nevieme nič, no existujú niektoré atraktívne skupiny hmyzu, ako sú denné motýle, veľká pozornosť sa potom venuje voľne žijúcim včelám, niektorým skupinám chrobákov, vážkam, koníkom a kobylkám, v poslednom čase aj pestriciam, tie nám slúžia ako vlajkonosiči, ukazujú nám, v čom by mohol byť problém. Vo všeobecnosti platí, že ohrozené druhy sú väčšinou špecialisti. Tiež sú to druhy, ktoré majú slabé migračné schopnosti a za svoj život nevedia preletieť veľkú vzdialenosť. U motýľov sú také druhy, ktoré majú veľmi vyhradené nároky na to, čo chcú. A keď to na danom území nevedia nájsť, vymierajú. Prirodzene by človeka napadlo, že sú to druhy, ktoré majú nejakú vzácnu živnú rastlinu.
A nie je to tak?
To isto tiež, ale medzi ohrozené druhy patria aj také, ktoré majú vyslovene bežné živné rastliny. Napríklad hnedáčik osikový Euphydryas maturna žije na jaseni, čo je hospodársky využívaná drevina, jeden z našich najvzácnejších motýľov, očkáň mätonohový Lopinga achine žije dokonca na trávach. Dôležitá je architektúra vegetácie a tá závisí od využívania krajiny ľuďmi. Napríklad hnedáčik osikový vyžaduje jasene rastúce v polotieni, v minulosti bežne prežíval v takzvaných stredných a nízkych lesoch, no tento typ manažmentu u nás dnes prakticky neexistuje, všetko nah...
Zostáva vám 85% na dočítanie.