V rozhovore pre český časopis Téma, ktorý prebral HN Magazín, hovorí okrem svojej beletristickej prvotiny aj o tom, prečo už nevieme intuitívne vnímať to, čo sa nám organizmus snaží povedať. A v krátkych plôškach nájdete ďalšie jeho postrehy o hľadaní tohto porozumenia.
Ako svetovo uznávaná kapacita meníte pohľad na fyzioterapiu a aj na celú medicínu. Koľko odvahy bolo však potrebnej, aby ste pred časom začali písať beletriu?
Samozrejme, je to trošku iné prostredie a vždy, keď človek vstúpi do nového terénu, môže to byť vnímané trochu s rozpakmi. Výhodou je, že nie som spisovateľ, preto nie som taký závislý od predaja, a prípadná kritika tak pre mňa neznamená niečo, čo by ovplyvnilo moju profesijnú budúcnosť. Som však presvedčený, že tá kniha je dobrá a niečo môže povedať. Zrkadlí nielen svet ako súčasný stav, ale ako kontinuálne prostredie, ktoré zostáva v každom z nás. Umožňuje každému vstupovať do akéhokoľvek času, kedykoľvek. A zaujímať k udalostiam a ľuďom taký postoj, aký mu jeho skúsenosť a charakter dovolí. Koniec koncov, to musia posúdiť čitatelia.
Bol pre vás svet beletrie, fantázie a cestovania v čase akousi „fyzioterapiou mozgu“?
Určite, človek sa v beletrii môže ocitnúť v inej dobe a opisovať svoje sny. Tie sú krásnou fantáziou, určitým druhom výpovede, a treba ich tiež zaradiť do života. Fantáziu musíte mať aj pre vedu, a preto ju potrebujete niekde čerpať. To je dôležité. Humor a fantázia sú dva faktory, ktoré nikdy nesmiete stratiť. A do určitej miery mi písanie pomáha aj v živote. Človek sa učí čítať svet okolo seba z rôznych uhlov, pozerať sa naň trochu iným pohľadom, mať odlišný rozmer uvažovania.
Na písanie si musíte veľa vecí doštudovať, takže je to vlastne aj niečo, čo vás obohacuje. Navyše nám dáva šancu niečo druhým oznámiť, odovzdať skúsenosť. A je to tiež dôležité pre komunikáciu s laickou verejnosťou o odborných témach. To dnes trochu chýba a ľudia medicínskym problémom nie vždy vedia porozumieť v ich širšom kontexte. Spoločným menovateľom všetkých mojich doterajších kníh je to, že vyjadrujú určitý pohľad na život a na to, ako vnímať človeka v dnešnej dobe.
Stratila sa v súčasnosti zo života človeka základná historická motivácia – holé prežitie – a namiesto toho sa sústreďujeme na budovanie blahobytu?
Na to, aby sme prežili, potrebujeme v našom živote ochrániť a rešpektovať základné biologické mechanizmy a princípy. Tie sú súčasťou nášho „nevedomia“ a umožňujú naše prežitie. Chránia našu genetickú výbavu a zaisťujú prirodzené princípy života v sociálnej komunite, v ktorej žijeme. Človek v tomto smere vďaka blahobytu postupne oslabil svoje zmysly a intuíciu, ktoré potreboval v čase, keď musel žiť vo väčšom súlade s prírodou, bez pomoci dnešnej techniky a medicíny. To predstavuje veľké riziko.
Človek postupne stráca prirodzenú intuíciu pri chorobe, bolesti, smrti, výbere partnera, nebezpečenstvách, prírodných katastrofách atď. Ak prichádza cunami, zvieratá inštinktívne utekajú od mora na kop...
Zostáva vám 85% na dočítanie.