"Myslím, že túto schopnosť majú všetky psy," povedala Marianna Borosová, ktorá pomáhala s uskutočnením štúdie na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa. "To mení naše chápanie evolúcie jazyka a toho, čo je jedinečne ľudské," dodala.
Vedcov už dlho fascinuje otázka, či sa psy skutočne môžu naučiť význam slov, a zhromaždili dôkazy, ktoré toto podozrenie potvrdzujú. Prieskum z roku 2022 zistil, že majitelia týchto domácich miláčikov veria, že ich chlpatí spoločníci reagujú na 15 až 215 slov.
Čo sa deje v psom mozgu
Priamejší dôkaz kognitívnej zdatnosti psov prišiel už v roku 2011, kedy psychológovia z Južnej Karolíny oznámili, že po troch rokoch intenzívneho výcviku sa border kólia menom Chaser naučila názvy viac ako 1000 predmetov, vrátane 800 látkových hračiek, 166 loptičiek.
Výskumy sa však doteraz príliš nezaoberali tým, čo sa deje v psom mozgu, keď spracováva slová. Aby to Borosová a jej kolegovia zistili, vyzvali 18 majiteľov psov, aby svojich miláčikov priviedli do ich laboratória spoločne s piatimi predmetmi, ktoré zvieratá dobre poznali. Boli medzi nimi lopty, papuče, lietajúce taniere, gumové hračky, vodítka a ďalšie veci.
V laboratóriu dostali majitelia pokyn, aby vyslovili slová pre tieto predmety a až potom ukázali svojmu psovi buď správnu, alebo inú vec. Napríklad mohli povedať: "Pozri, loptička", ale ukázať lietajúci tanier. Experiment niekoľkokrát zopakovali so správnymi aj chybnými pármi.
Netrápi sa tým
Počas testu vedci sledovali mozgovú aktivitu psov pomocou elektroencefalografie (EEG), pričom odhalili rôzne vzorce aktivity, keď sa predmety zhodovali alebo rozchádzali so slovami, ktoré povedal ich majiteľ. Najväčší rozdiel zaznamenali pri slovách, ktoré psy podľa svojich pánov poznali najlepšie.
Podobné výkyvy ukázalo EEG aj pri testoch tohto typu vykonávaných na ľuďoch. Vedci ich interpretujú tak, že ľudia rozumeli slovu natoľko dobre, že si dokázali vytvoriť mentálnu predstavu, ktorú potom potvrdil, alebo vyvrátil následne ukázaný predmet.
Borosová zdôraznila, že netvrdí, že psy rozumejú slovám rovnako dobre ako ľudia. Bude podľa nej potrebná ďalšia práca, aby som vedci napríklad pochopili, či psy dokážu zovšeobecňovať tak, ako sa to učia ľudia v detstve, a pochopiť, že slovo "lopta" nemusí odkazovať na jednu konkrétnu loptu.
Štúdia nastolila otázku, prečo, pokiaľ psy rozumejú určitým podstatným menám, sa to u viacerých z nich neprejavuje. Jednou z možností je, že pes vie, na čo slovo odkazuje, ale netrápi sa tým, že by sa podľa toho správal. "Môj pes sa stará len o svoju loptičku. Keď mu prinesiem inú hračku, vôbec sa o ňu nezaujíma," povedala Borosová.