Samice skokana hnedého sa pomocou svalovej strnulosti v prípade nezáujmu snažia vyhnúť páreniu. Takéto správanie sa u nich zrejme vyvinulo ako obranný mechanizmus a umožňuje im prežiť potenciálne nebezpečné obdobie párenia. Uviedla to spoluautorka štúdie Carolin Dittrichová, evolučná a behaviorálna ekologička z Prírodovedného múzea v Berlíne.
Pôvodným zámerom vedcov bolo preveriť, či samce skokana pri výbere potenciálnych partneriek zohľadňujú ich veľkosť. Podľa hypotézy mali samce prejavovať záujem o väčšie samice, pretože to by mohlo znamenať možnosť väčšieho množstva vajíčok. Podľa štúdie však všetky samice priťahujú samcov rovnako bez ohľadu na veľkosť.
Niektoré samice však odmietajú samcov aj napriek krátkemu obdobiu párenia, keď sa na jednom mieste zhromaždí veľké množstvo skokanov oboch pohlaví a s jednou samicou sa pokúša páriť viacero samcov súčasne.
V zhluku žiab ostáva samica uväznená uprostred, čo môže spôsobiť jej smrť. Ako obranný mechanizmus u samíc vedci pozorovali prestieranie smrti - natiahnu končatiny priamo pred telo podobne, ako pri rigor mortis (posmrtnej strnulosti).
Tento spôsob je najextrémnejší prejav, ale zďaleka nie je jediný, uvádza Dittrichová. Samičky sa zo zovretia samcov snažia vymaniť aj otáčaním a mykaním. V tomto smere sú úspešnejšie najmä menšie samice. Ich ďalším trikom je zmena modulácie a frekvencie kŕkania tak, aby pripomínalo kŕkanie samcov.
Taktiku predstierania smrti používajú aj iné druhy obojživelníkov, tiež pavúky či vážky, jej cieľom však zvyčajne býva oklamanie predátorov.