Dôkladný výskum dokonca otvára dvere otázke, či naše sociálno-ekonomické prostredie naopak neovplyvňuje hladinu testosterónu, uvádza iDNES.cz.
Autoritatívnosť jej záverov nevychádza len z toho, že mala k ruke viac ako 306-tisíc ľudí z Veľkej Británie. Predovšetkým sa vzťah medzi hladinou testosterónu a sociálno-ekonomickým postavením rozhodla preveriť, na rozdiel od predošlých výskumov, s pomocou metódy mendelovskej náhodnosti (Metóda umožňuje rozhodnúť, či je daný vzťah kauzálny, alebo či ide iba o asociáciu.
Princípom je využitie funkčných genetických variantov spojených s hodnotami sledovaného rizikového faktora - pozn. redakcie).
"Našli sme len nepatrné doklady, že by testosterón ovplyvňoval sociálno-ekonomické postavenie, zdravie alebo odhodlanie podstupovať riziko," uvádzajú autori práce vydanej v magazíne Science Advances.
A nielen to, štúdia naznačuje, že by naopak socioekonomický status mohol množstvo tohto hormónu určovať.
Rozhodne to pritom nie je tak, že by miera testosterónu so socioekonomickými atribútmi nesúvisela. Súvisí, v tom sa predchádzajúce štúdie neplietli.
Aj práca tímu Amandy Hughesovej z Bristolskej univerzity potvrdzuje, že muži s vyššou hladinou testosterónu mali lepší príjem, žili na lepších adresách, mali väčšiu pravdepodobnosť univerzitného vzdelania a kvalifikovaného pracovného miesta.
A že ženy s vyššou hladinou tohto hormónu naopak žili v chudobnejších štvrtiach, mali nižší príjem a menšiu šancu na vysokoškolské vzdelanie.
U mužov sa testosterón spájal s lepšou zdravotnou kondíciou a vyššou ochotou ísť do rizika, u žien s horším zdravím, zhŕňa štúdiu Bristolská univerzita.
Lenže tento vzťah nebol príčinný. "Existuje široko rozšírené presvedčenie, že hladina testosterónu u človeka ovplyvňuje to, ako sa mu v živote darí. Výsledky našej práce však naznačujú, že napriek mytológii, ktorá testosterón obklopuje, boli a sú jeho sociálne implikácie nadsadené," cituje správa Hughesovú.
Celé je to naopak...
A prečo predchádzajúce štúdie naznačovali niečo iné? Podľa bristolského tímu za to môže ich metóda, ktorá sa nedokázala vyhnúť zaujatým seba-hodnoteniam respondentov a ktorá brala do úvahy externé faktory, ktorých však existuje nekonečné množstvo, preto ich nikdy nedokázala obsiahnuť všetky.
Naproti tomu štúdia bristolských odborníkov stavila na faktory interné, na genetické variácie súvisiace s testosterónom, zdôrazňuje server WebMD.
Tie sú dané pred narodením a je možné ich presne skúmať. Vedci pritom nezistili žiadny vzťah medzi výskytom týchto genetických variácií a ekonomicko-spoločenským postavením účastníkov a účastníčok výskumu.
"Naozaj sa nezdá, že by hladiny testosterónu boli dôležitým faktorom, ktorý by vysvetľoval sociálno-ekonomické postavenie jedného človeka v porovnaní s iným," vynáša súd Hughesová.
Server Inverse závery štúdie zhŕňa lakonicky, hladina testosterónu určuje sociálno-ekonomické postavenie asi tak ako výška človeka alebo to, či fajčí.
Štúdia pritom ponúka vysvetlenie, ako to medzi finančne a statusovo úspešným životom a testosterónom môže byť.
"Súvislosť medzi vyššou mierou testosterónu a úspechom môže odrážať prostý vplyv dobrého zdravia na oboje. Alebo môžu socioekonomické okolnosti ovplyvňovať hladiny testosterónu," uvádza štúdia.
Áno, aj to je možné, tento vzťah môže byť opačný, dobré peniaze a spoločenské postavenie môže v prípade mužov hladiny hormónu zvyšovať.
Hughesová dokonca uvádza príklad, ako môže mať vnímanie človeka vplyv na testosterón. Štúdia vychádzajúca zo športových súbojov totiž preukázala, že víťazom sa v porovnaní s porazenými hladiny testosterónu po výkonu oproti hladinám pred ním zdvihli.