Hlukové znečistenie spôsobené človekom preniká do štruktúr lesných ekosystémov, čo by sa malo brať do úvahy pri vyhodnocovaní vplyvov urbanizácie na prírodu, myslia si vedci.
Krátkodobým vplyvom hluku na stromy, napríklad problémom zníženia výskytu hmyzích opeľovačov v hlučnom prostredí, sa už skôr niektoré štúdie zaoberali. Dlhodobým dopadom sa ale doteraz toľko pozornosti nevenovalo.
Americkí vedci pätnásť rokov skúmali borievky a borovice jedlé vystavené vysokej miere umelého hluku v štáte Nové Mexiko. U borovíc v hlučných zónach konštatovali 75-percentný pokles počtu semenáčikov oproti pokojnejším miestam.
Neskôr sa zamerali na oblasti, kde hlukové znečistenie prestalo byť problémom, aby zistili, aká je reakcia stromov. Vychádzali pritom z hypotézy, že populácia stromov sa rýchlo obnoví, akonáhle sa do tichej sieni zóny vrátia sojky, ktoré trúsili v oblasti semienka.
Hypotéza sa však nepotvrdila a bádatelia naopak pozorovali dlhodobý úbytok semenáčikov, pretože sa vtáky na miesto nevracali.
"Hlukové znečistenie spôsobené človekom preniká do štruktúr lesných ekosystémov," uviedol jeden zo spoluautorov štúdie a biológ z Kalifornskej polytechnickej štátnej univerzity Clinton Francis.
"Konštatovali sme, že odstránenie hluku nemusí nutne znamenať obnovenie ekologických funkcií," upozornil.
Ďalšia spoluautorka štúdie Jennifer Phillipsová vysvetlila, že zvieratá ako sojky západné sú na hluk citlivé a môžu sa naučiť hlučným oblastiam vyhýbať. "Môže trvať, než živočíchy znovu objavia tieto skôr hlučné oblasti, a nevieme, ako dlho," zdôraznila.
Podľa Phillipsovej by sa mal škodlivý vplyv hluku brať do úvahy pri vyhodnocovaní vplyvov urbanizácie na prírodu.
"Naozaj si myslím, že hlukové znečistenie aj ďalšie typy znečistenia pôsobiacich na zmysly, ako sú napríklad svetelné, sa neberú dostatočne do úvahy," uviedla Phillipsová.
Hlukové znečistenie spôsobené ľudskou aktivitou od polovice minulého storočia výrazne narástlo, pripomenula agentúra AFP.