Dvojica nových štúdií o koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, prinášajú nie práve pozitívne správy, kvôli nedostatku údajov a času je však stále nádej, že nemusia mať pravdu.
Je totiž teraz bežné, že veľa z nich sa snaží priniesť čo najskôr čo najviac informácií a preto sú často neúplné a potrebujú ešte ďalšie preskúmanie. Konkrétne tieto dve sa zamerali na krvné skupiny a cukrovku. Pozrime sa teda podrobnejšie na to, čo naznačujú.
Vyše 60 spoluautorov z desiatok lekárskych, biologických, virologických a genetických a iných pracovísk z mnohých krajín počas dvoch mesiacov analyzovali vyše 750 000 variabilných úsekov DNA u každého zo zhruba 2000 pacientov s ťažkou formou COVID-19.
Hľadali úseky DNA, ktoré majú spojenie s ťažkým priebehom tohto ochorenia. A našli medzi nimi iba dva, ktoré sú s ním preukázane štatisticky spojené. Prvým je úsek, na ktorom sa nachádza gén, kódujúci krvný skupinový systém AB0, ktorý tvoria štyri krvné skupiny A, B, AB, 0.
Odolnejšia „nulka“
„Túto asociáciu, nie však na úrovni DNA, teda génu, ale na úrovni samotných krvných skupín, odhalili už skoršie štúdie ešte zo začiatku tohto roku,“ vysvetlil Marián Baldovič z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Vtedy si klinickí špecialisti všimli, že početnosť krvných skupín systému AB0 je medzi pacientmi s ťažkou formou COVID-19 odlišná od početnosti v zdravej populácii. Na viac ako 2 173 pacientoch z troch nemocníc v Číne v marci vtedy zistili, že pacienti s krvným typom A mali vyššie riziko infekcie COVID-19 v porovnaní s inými typmi. Z ľudí so skupinou 0 zase bolo riziko infekcie nižšie.
Vedcom v New Yorku pri aprílovej analýze 1 559 pacientov vyšiel podobný výsledok. „Nová štúdia vlastne tento nález len potvrdila na úrovni DNA, teda na úrovni génu, kódujúceho systém AB0,“ uviedol genetik Baldovič.
Táto analýza v časopise New England Journal of Medicine ukázala, že u ľudí so skupinou A je pravdepodobnejšie, že budú mať závažné príznaky ako zlyhanie dýchacích ciest a budú potrebovať doplnkový kyslík alebo pľúcny ventilátor. Takisto však zistila, že pacienti so skupinou 0 majú nižšie riziko závažnej infekcie v porovnaní s pacientmi s inými typmi krvi.
„Skupina A zvyšuje riziko zhruba 1,45 násobne oproti iným krvným skupinám, kým 0 ho znižuje na približne dve tretiny. To nie je veľa, napríklad v porovnaní s vysokým vekom, ktorý je oveľa silnejším rizikovým faktorom. No presné vysvetlenie tejto asociácie zatiaľ nepoznáme,“ doplnil Baldovič.
Čo za to môže?
Autori ponúkajú niekoľko hypotéz, tie sú však zatiaľ skôr na úrovni špekulácií a treba ich potvrdiť ďalším výskumom. „Ľudia s krvnou skupinou 0 nemajú na „nosiči“, takzvanom H antigéne, prítomný sacharid N-acetylgalaktozamín pre skupinu A ani galaktózu pre skupinu B a môžu si tak vyvinúť prirodzené protilátky proti výsledným A a B antigénom,“ povedal o jednom z možných vysvetlení Baldovič.
Dôvodom je podľa neho „nulový“ variant AB0 génu, teda enzým, ktorý tú skupinu pripája, jednoducho nefunguje, jeho nedostatok sa v tomto prípade mení na výhodu. Druhá asociácia, ktorú autori štúdie našli, sa týka úseku DNA na chromozóme č. 3. Tento úsek obsahuje šesť génov, z ktorých päť môže mať vzťah ku COVID-19, ale z analýzy zatiaľ nevyplýva, ktoré z tých piatich to konkrétne sú.
„Najvážnejším kandidátom sa zdá byť gén SLC6A20, kódujúci jeden typ aminokyselinového prenášača, ktorý spolupracuje s bunkovým receptorom ACE2. O ACE2 je už dlhšie známe, že je to hlavný receptor, využívaný novým koronavírusom na vniknutie do ľudských buniek.“
Aj pri tomto géne sú však podľa odborníka nájdené hodnoty, o ktoré varianty génu zvyšujú či naopak znižujú riziko ťažkého priebehu COVID-19, pomerne nízke, zhruba na tej istej úrovni, ako pri krvnej skupine AB0. „A stále hovoríme len o štatistickej asociácii. Od nájdenia takejto asociácie k objasneniu kauzality je ešte dlhá cesta,“ dodal Baldovič.
Spojenie aj s iným koronavírusom
Krvná skupina môže hrať úlohu v náchylnosti pacienta na závažnú infekciu aj pri iných chorobách. „Asociácie medzi krvnými skupinami, nielen systému AB0, ale aj mnohých ďalších systémov, sa intenzívne študujú už takmer sto rokov, teda prakticky odkedy bol systém AB0 objavený. Výsledkov je neúrekom, ich interpretácia nie je však vždy jednoznačná a vôbec nie jednoduchá.“
Jasné spojenie sa napríklad našlo medzi krvným systémom AB0 a rizikom koronavírusu SARS-Cov-1, ktorý sa vo svete šíril v rokoch 2002 a 2003. Už dlho je známa asociácia medzi AB0 a infekciou patogénom Helicobacter pylori, a mnohými inými.
„Podstatne významnejšie a štatisticky silnejšie sú asociácie medzi patologickými stavmi a leukocytárnymi antigénmi systému HLA, z ktorých niektoré majú diagnostický význam. Ale aj tu, hoci ide o dlho známe a jasne dokázané asociácie, je často príčinná súvislosť dodnes nie celkom objasnená,“ uzavrel Baldovič.
COVID-19 môže spustiť cukrovku
Prejdime teraz k štúdii, ktorá skúmala vzťah koronavírusu a cukrovky. COVID-19 podľa špičkových endokrinológov z celého sveta nielenže spôsobuje závažnejšie symptómy u pacientov s cukrovkou, ale mohol by ju aj vyvolať.
„U pacientov s COVID-19 sme zistili nový diabetes a závažné metabolické komplikácie už existujúceho diabetu,“ píše sedemnásť odborníkov v New England Journal of Medicine.
Tento jav tiež hlásili u prípadov koronavírusu SARS-Cov-1 z roku 2003. „Koronavírusy infikujú naše bunky proteínom ACE2. Vieme, že ostrovčeky pankreasu majú beta bunky s vysokými hladinami ACE2. Preto sú tieto vírusy schopné infikovať a zabíjať beta bunky, ktoré vytvárajú inzulín. Infekcia koronavírusmi tak môže spôsobiť jeho nedostatok a tým aj cukrovku,“ povedal Zhong-Lin Chai, vedúci laboratória patofyziológie diabetických komplikácií na Monashskej univerzite v Austrálii.