Najväčšou zatiaľ nezodpovedanou otázkou okolo nového koronavírusu SARS-CoV-2 je, koľko ľudí sa ním vlastne už nakazilo, píše Technet.cz.
Zdá sa napríklad, že v Taliansku či v USA bol vírus už niekoľko týždňov pred zachytením prvého prípadu (v USA podľa niektorých odhadov možno aj šesť týždňov). Je teda jasné, že nenápadných, možno úplne bezpríznakových prenášačov je pomerne veľa.
A zrejme medzi nimi môže byť aj veľa detí, ktorých je inak medzi vážne postihnutými vírusom iba minimálne množstvo. Naznačuje to aspoň práca čínskych vedcov, ktorí sledovali rodiny a ďalšie blízke osoby pacientov z mesta Wu-chan. Výsledky štúdie sú zatiaľ dostupné iba na serveri medRxiv. Zatiaľ teda neprešli kontrolou od kolegov z odboru.
Autori práce analyzovali priebeh choroby 391 pacientov z mesta Šen-čen, u ktorých čínski lekári diagnostikovali chorobu COVID-19 spôsobenú vírusom SARS-CoV-2 medzi 14. januárom a 12. februárom.
Viac ako 90 percent z nich teda prišlo k lekárovi s viditeľnými príznakmi nákazy. Pre úplnosť dodajme, že traja ľudia zo skupiny zomreli a zhruba 170 ich k dátumu vydania štúdie 4. marca ešte stále nebolo vyhlásených za uzdravených.
Prekvapivo málo nakazených
Štúdia je však zaujímavá predovšetkým tým, že sledovala zhruba 1 300 ľudí, ktorí s chorými boli v kontakte. Výsledok je vlastne pomerne optimistický: vírus bol zistený u 98 z takmer 1 300 „blízkych osôb“. Je to prekvapivo málo. Tzv. index nákazlivosti - R0 bol v tejto štúdii len 0,4 (tj. zjednodušene povedané, niekoho ďalšieho nakazil približne každý druhý chorý). Iná epidemiologické údaje naznačujú index nákazlivosti vírusu SARS-CoV-2 približne 2 až 3.
Nízky index nákazlivosti je v tomto prípade samozrejme daný v prvom rade tým, že mnoho pacientov v štúdii rýchlo mierilo do karantény pod lekárskym dohľadom. Podobné opatrenia teda v tomto prípade šírenie choroby zastavili.
Na druhú stranu, aj sami autori uznávajú, že asi nezachytili všetky prípady prenosu a celkový počet nakazených bol vyšší. Napríklad preto, že je nemožné spoľahlivo vystopovať všetky, s ktorými sa chorý dostal do kontaktu, či preto, že testy na prítomnosť vírusu v tele pacienta nie sú stopercentne spoľahlivé.
Nie je príliš prekvapivé, že zďaleka najväčšie riziko nákazy je u ľudí, ktorí s nimi žili v spoločnej domácnosti. Riziko prenosu je v takom prípade zhruba šesťkrát vyššie než v prípade blízkeho kontaktu v inom prostredí (v zamestnaní a podobne.)
Neveľká vzorka
Epidemiologicky menej priaznivou správou je, že deti v tejto skupine sa vírusom nakazili so zhruba rovnakou pravdepodobnosťou ako dospelí. Vírus bol objavený u 7,4 percenta detí, ktoré boli v blízkom kontakte s niekým z pôvodných štyroch stoviek pacientov. Medzi dospelými sa nakazilo 7,9 percenta z celkového počtu. Zo štatistického hľadiska nebol medzi oboma vekovými skupinami žiadny významný rozdiel.
Musíme ihneď dodať, že detí bolo v štúdii málo: v skupine „blízkych kontaktov“ bolo celkom 148 detí do desiatich rokov, z nich 11 sa nakazilo (v skupine primárne nakazených bolo 20 detí vo veku 0-9 rokov). Nejde teda o nijako veľkú vzorku.
Ak výsledky potvrdí aj ďalšie vyšetrovanie, znamenalo by to, že vírus sa šíri prakticky naprieč celou populáciou. Medzi pacientmi so závažnejším priebehom sú síce predovšetkým ľudia starší, nakazení sú však približne rovnomerne ľudia naprieč všetkými vekovými skupinami.
Dlho na lôžku
Ďalšie výsledky štúdie v podstate zodpovedajú tomu, čo sa o vírusu vie. Napríklad, že u väčšiny ľudí je inkubačná doba kratšia ako päť dní. U 95 percent pacientov, ktorí mali symptómy choroby, sa príznaky objavili do 14 dní od nákazy. Starším pacientom trvalo pomerne dlho, než sa úplne zotavili: u ľudí starších ako 70 rokov to bolo 36 dní, u päťdesiatnikov 32 dní.
COVID-19 má pomerne krátku inkubačnú dobu, choroba sama však môže byť pomerne dlhá. Čo by v prípade veľkej epidémie znamenalo, že nemocnice by sa stretávali s veľkým počtom chorých, ktorí vyžadujú dlhodobú hospitalizáciu. Ľahko by mohlo dôjsť k vyčerpaniu všetkých kapacít a ľudia by mohli začať umierať skôr kvôli nedostupnosti starostlivosti.