Slzný plyn a korenisté spreje tvoria spolu s obuškami, tasermi, vodnými delami a gumovými projektilmi súčasť arzenálu, s ktorého pomocou bojuje polícia nielen s kriminálnymi živlami a výtržníkmi, ale v mnohých krajinách aj s demonštrujúcimi odporcami najrôznejších politických režimov. Slzným plynom a korenistými sprejmi rozháňa polícia protestujúcich študentov v Hongkongu rovnako ako „žlté vesty“ v Paríži. Odborníci podľa serveru Lidovky.cz upozorňujú, že použitie týchto látok so sebou nesie zdravotné riziká.
Úmrtia v slzách
Zasiahnutým ľuďom niekedy hrozia trvalé následky, alebo dokonca aj smrť. Napríklad v roku 2013 nasadila egyptská polícia slzný plyn proti aktérom údajnej väzenskej vzbury. Zo štyridsaťpäť ľudí zasiahnutých slzným plynom zomrelo tridsaťdeväť. Hlavnou účinnou zložkou slzného plynu býva chemikália chlorobenzalmalononitril. Pôvodne ho používala armáda k vystrnadeniu nepriateľských vojakov z bunkrov. Pre tieto účely bol slzný plyn často nasadzovaný napríklad počas vojny vo Vietname.
Za účinkami koreninových sprejov sa zase skrýva kapsaicín izolovaný zo silne pálivých paprík. Pôvodne slúžil na zneškodnenie nebezpečných zvierat. Až neskôr ho zaradila do výbavy polícia a začal sa používať aj v civilnom sektore ako prostriedok sebaobrany. Nasadenie slzného plynu a koreninových sprejov v bojových akciách armád zakazuje od roku 1993 medzinárodný Dohovor o chemických zbraniach. Táto konvencia sa však nevzťahuje na políciu a súkromné osoby.
Kapsaicín s chlorobenzalmalononitrilom nahradili staršie, podstatne toxickejšie zložky slzotvorného plynu, ako bol chloracetofenon alebo dibenzoxazepin. Slznému plynu a korenistým sprejom to dodalo na image relatívne neškodných prostriedkov. Toxikológovia a lekári ale upozorňujú, že ide o mylný dojem. Bývalý bezpečnostný poradca amerického ministerstva obrany Dan Kaszeta teraz vyzval na stránkach popredného vedeckého časopisu Nature k výraznému obmedzeniu používania slzného plynu a korenistých sprejov.
Neznáme riziká
Kaszeta a spolu s ním aj rad ďalších odborníkov poukazuje na fakt, že účinky hlavných komponentov slzného plynu a koreninových sprejov nie sú dôkladnejšie preskúmané.
Väčšina štúdií bola vykonaná na laboratórnych zvieratách pred mnohými rokmi. Ak boli neskôr testované vplyvy týchto látok na ľudský organizmus, zúčastnili sa ich v drvivej väčšine vojaci - teda dospelí muži s veľmi dobrou kondíciou. Výsledky týchto testov sú relevantné potrebné pre zásahy proti členom pouličných gangov či bankovým lupičom.
Politických demonštrácií sa však zúčastňuje pestrejšia škála ľudí. Trebárs na mexicko-americkej hranici rozháňali americkí policajti a colníci slzným plynom dav, v ktorom boli aj ženy a malé deti. Keď v lete roku 2013 nasadila turecká polícia slzný plyn proti pokojnej demonštrácii v istanbulskom parku Gezi, prejavili sa u žien podstatne závažnejšie dychové ťažkosti ako u mužov. Zásah slzným plynom alebo korenistým sprejom do očí je bolestivejší pre ľudí používajúce kontaktné šošovky. Reakcia na aktívne zložky slzného plynu či koreninových sprejov býva individuálna.
Ohrozenie chorých ľudí
„Nikto nevie, aké dávky chlorobenzalmalononitrilu či kapsaicínu sú smrteľné pre ľudí trpiacich astmou, kardiovaskulárnymi chorobami alebo emfyzém,“ konštatuje Kaszeta a pripomína, že mrak slzného plynu môže byť vetrom zanesený hlavičiek vzdialených od miesta stretu protestujúcich s políciou a zasiahnuť tam ľudí, ktorí netušia, čo sa deje.
Granáty so slzným plynom môžu byť vystrelené až na vzdialenosť štyristo metrov. Dokážu preraziť okenné tabule. Ich obsah sa potom uvoľní v uzavretých priestoroch, kde môžu ľuďom ublížiť oveľa viac ako na voľnom priestranstve. Vyšetrovanie spomínaného úmrtia egyptských väzňov odhalilo, že k tragédii došlo po tom, čo dozorcovia vhodili granát so slzným plynom do autobusu určeného na prepravu dvadsiatich štyroch osôb, v akom sa ich tlačilo dvakrát toľko.
Priamy zásah vystreleným granátom so slzným plynom môže spôsobiť vážne zranenia a v lekárskej literatúre sú popísané aj prípady so smrteľnými následkami. Vdýchnutie kapsaicínu hlboko do pľúc je schopné vyvolať opuch pľúc a zástavu dychu. Nebezpečný je aj zásah do očí. Korenisté spreje môžu spôsobiť ťažké poškodenie rohovky. Po silnom zásahu slzným plynom dochádza k poškodeniu spojiviek alebo krvácaniu do očí. Na citlivej koži môže dôjsť k vzniku krvných podliatin.
Nemenej nebezpečné sú nepriame dôsledky nasadenia slzného plynu. Pred piatimi rokmi zasiahli policajti v hlavnom konžskom meste Kinshase proti davu rozvášnených futbalových fanúšikov. Ľudia oslepení slzným plynom prepadli panike. Niektorí pri bezhlavom úteku spadli a utekajúci dav ich ušliapal. Oficiálne štatistiky uviedli pätnásť obetí na životoch. Neoficiálne zdroje udávali čísla podstatne vyššie.
Hľadá sa rozumný kompromis
Kritikom súčasného spôsobu používania slzného plynu a koreninových sprejov nejde o úplný zákaz. Uznávajú, že v rade situácií je nasadenie týchto prostriedkov odôvodnené a adekvátne. Za takejto situácie sú všeobecne považované väzenskej vzbury alebo demonštrácie prerastajúce v otvorenej násilia.
Ak má polícia používať slzný plyn a korenisté spreje tak, aby sa rizika vážneho poškodenia zdravia, či dokonca úmrtia znížili na minimum, je potrebné vedieť o nich viac. Niektoré granáty majú aj horľavou náplň a u tých je nevyhnutné poznať následky pôsobenia látok vznikajúcich horením. Potom môžu vzniknúť presnejší návody, ako má polícia v odôvodnených prípadoch slzný plyn alebo korenisté spreje použiť. Dan Kaszeta navrhuje, aby sa na vývoji nových pravidiel podieľala Organizácie pre zákaz chemických zbraní.