Otázka pre vedcov: Môže na jednom strome rásť jablko a hruška?

Pri vegetatívnej forme množenia rastlín tzv. štepovaním môžeme na jedného jedinca prenášať z jedinca iného iba tzv. očko (púčik), hovoríme o tzv. "očkovaní", alebo časť najčastejšie jednoročného výhonku s niekoľkými očkami, pomocou štepovania, píšu Lidovky.cz.

To či obaja geneticky odlišní jedinci spolu zrastú a súčasne budú schopní spolu efektívne žiť, definuje pojem afinita. Táto vlastnosť je kódovaná geneticky. Ak majú dvaja rozdielni jedinci dobrú afinitu, zrastú spolu. Ak je afinita horšia, nemusí byť zrast dokonalý a môže byť len prechodný po určitú dobu.

Väčšinou spolu majú dobrú afinitu blízko príbuzné druhy (najčastejšie rovnakého rodu). Teda v rámci rodu jabloň (Malus), hruška (Pyrus), slivka (Prunus) a pod., nie medzi sebou. Niektoré rody však majú dobrú afinitu aj s inými rodmi. Napr. rod dula (Cydonia) má afinitu s hruškou (Pyrus), rovnako tak hlohom (Crataegus). Niekedy však aj v rámci jedného rodu je afinita medzi druhmi horšia (napr. moruša čierna, Morus nigra verzus moruša biela, Morus alba) či dokonca žiadna (čerešňa, Prunus avium vs. slivka domáca, Prunus domestica).

Existujú však aj mezidruhoví či mezirodoví kríženci, ktorí mnohokrát preklenujú zlú afinitu. Napríklad existuje tzv. Cydomalus (kríženec dule a jablone), ktorý má afinitu nielen s hruškou, jabloňjou, dulou, hlohom, ale dokonca aj mišpuľou či žeriavom. Potom je teda možné na stromček cydomalu prištepovať na každú jeho vetvu iného jedinca a pestovať tak napríklad jablká a hrušky na "jednom strome".