Do zubných pást a ústnych vôd sa možno raz bude pridávať okrem fluóru aj "antikazin", proteín zvyšujúci odolnosť chrupu proti vzniku zubných kazov. Pátra po ňom tím vedcov z Fyziologického ústavu akadémie vied ČR, ktorého členom je aj Adam Eckhardt.
Oddelenie analýzy biologicky aktívnych látok sa pod vedením niekdajšieho šéfa, vášnivého ornitológa, venovalo okrem iného výskumu vaječných škrupín. Lenže potom bolo načase prísť s novou témou, ideálne o ľudských tkanivách. Také výskumy sa predsa len lepšie "predávajú" ako tie o vtáčích vajíčkach. "Je v tom viac peňazí, je o ne oveľa väčší záujem, ľahšie sa zháňajú granty," zhŕňa lakonicky Eckhardt. A tak zisťoval, čo by stálo za bádanie a voľba padla na zuby. "Sú oveľa menej preskúmaným tkanivom ako napríklad kosti. Tak sme sa na ne zamerali z pohľadu proteomiky - čo obsahujú za proteíny, teda bielkoviny," hovorí pre Lidovky.cz.
Bielkoviny v zuboch, to znie originálne. Prišli ste s tým ako prví?
Nie, bohužiaľ, avšak sme boli aspoň jedni z prvých. Ako druhí na svete sme urobili komplexnú analýzu proteínov zastúpených v zubnej dreni a v dentíne (zubovine tvoriacej väčšinu zuba). Pri zubnej dreni sme nadväzovali na štúdiu z Fínska, kde bolo pomenovaných menej ako 100 proteínov, my sme ich našli 340. Pri dentíne nás predbehli Kórejčania, ktorí ich našli 230, a my sme odhalili ďalších 140. Ale v skúmaní príčin kazivosti priamo na zuboch sme úplne prví, to ešte nikoho nenapadlo. Bežnejšie sa skúmajú sliny, okrem iného pretože je oveľa jednoduchšie získať vzorku slín než zubov. Napadlo vám, mimochodom, kde vzorky pre náš výskum berieme?
Viem, že ste pôvodne chceli chodiť na zimné štadióny a prehľadávať ľadovú plochu po hokejových zápasoch v nádeji, že pár hokejistov prišlo počas potýčok o zuby. To, predpokladám, tak nakoniec nedopadlo.
To nám napadlo, pretože my ten zub potrebujeme zmrazený. Inak začnú enzýmy tie proteíny, ktoré chceme skúmať, štiepiť.
A došlo teda aj na zuby po hokejovom zápase?
Nie, to bol trochu žart. Nakoniec sme si povedali, že chceme skúmať stoličky, kde sa robia kazy najčastejšie, zatiaľ čo hokejisti mávajú vyrazené rezáky. Práve stoličky sú najdostupnejšie, okolo 15 percent ľudí si ich necháva vytrhnúť a zubári ich bežne vyhadzujú. A my skúmame tento odpad. Až na to, že zubár ich v tom prípade nemôže hodiť len tak do koša, musí ich opísať a uložiť do mrazničky. A zber vzoriek býva problém, pretože zubári majú zabehnuté svoje postupy, a keď im ich narušíte, často to nefunguje. Zuby nakoniec máme, ale stálo to značné úsilie.
A koľko ich máte?
Tak 150 až 200. Lenže väčšina je kazových a my potrebujeme nekazové zuby. Proteóm (proteínové zloženie) skazeného zuba je totiž iný ako pri zdravom zube. A my chceme skúmať rozdiel v prostredí a zloženie zubov kazových a zdravých a zistiť, čím to je, že niektorí ľudia sú úplne bez kazu. Ideálne by bolo, keby sa nám podarilo prísť na látku, ktorú kolega Michal Halásek pomenoval "antikazin", ktorá pomáha chrániť pred zubným kazom a ktorá by sa mohla pridávať do zubných pást a ústnych vôd podobne ako fluór. To by bolo krásne. Ale pravdepodobnejšie je, že tých látok bude niekoľko, že to bude multifaktoriálna záležitosť.
Ako vám napadlo, že by tým rozhodujúcim faktorom v kazivosti mohli byť práve bielkoviny?
Existujú štúdie, ktoré dokazujú, že v okamihu, keď sa na povrchu zuba začne tvoriť kaz, tak sa pod tým miestom v dreni, tretej vrstve zuba pod sklovinou a dentínom, zoskupia určité proteíny. To je dôkaz, že sa zub dokáže určitým spôsobom brániť. Sklovina už sa vám nová neutvorí, ale napríklad dentín sa obnovuje. Mám kamaráta, ktorý bol na začiatku štúdia u zubárky a tá mu našla 9 zárodkov kazov. Akosi sa zabudol objednať na vŕtanie, a keď prišiel po dvoch rokoch, mal len dva. Takže je pravdepodobné, že aspoň niektoré z nás majú mechanizmus, ktorý sa tým "zárodkom" kazov dokáže postaviť. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že až 90 percent populácie trpí zubným kazom. Zároveň to znamená, že 10 percent ľudstva kazy nemá. A nám napadlo zistiť prečo.
Ja by som si asi jednoducho povedala, že si jednoducho dôkladnejšie čistia zuby a jedia minimum cukru.
Lenže sú aj ľudia, ktorí si zuby nečistia, a napriek tomu žiadny kaz nemajú.
WHO však hovorí o 60 až 90 percentách populácie vo vyspelých krajinách. Tam sa vo veľkom konzumujú potraviny bohaté na cukor, ktorý je živnou pôdou pre baktérie spôsobujúce kazy. V Afrike je situácia iná. Nie je tá odpoveď jednoducho v množstve konzumovaného cukru?
Lenže človeku sa začal viac kaziť chrup už zhruba pred siedmimi tisíckami rokov, keď prešiel zo zberačstva a lovu na poľnohospodárstvo. Vtedy sme začali pestovať obilie a konzumovať polysacharidy obsiahnuté v múke. Žiadne priemyselné cukrovinky a limonády neboli k vzniku kazu potrebné.
Ale napríklad šéfka detskej stomatológie v nemocnici v Hradec Králové Romana Koberovy Ivančáková označuje za jasného hlavného vinníka kazivosti detského chrupu práve cukor. A dokladá to na Japoncoch, u ktorých kazivosť vystrelila až po druhej svetovej vojne, keď k nim začali prúdiť cukrovinky zo zahraničia. Podľa vás to teda hlavný dôvod nebude a stávkujete na proteínové zloženie zubov?
Strava najskôr hrá zásadnú úlohu, ale nie jedinú. A ako hovorím, kazivosť nesúvisí len so sladkosťami a sladenými nápojmi, ale aj s múkou, pečivom. Pekný dôkaz o tom našli vedci v ústach prvého "horolezca" Ötziho, ktorý žil pred 5-tisíc rokmi. V žalúdku mal zvyšky z kozorožcov a tiež chleba z pšeničnej a jačmennej múky. A v ústach veľa kazov. Všetko pečivo obsahuje polysacharidy, ktoré sa vám čiastočne už v ústach rozštiepia na jednoduché cukry. A tie sú živnou pôdou pre kariézne baktérie.
To nahráva dnes tak populárnej paleo diéte, ktorá hovorí, že sa máme v stravovacích návykoch vrátiť "do jaskýň" a jesť hlavne mäso, vajcia, orechy a vyhnúť sa obilninám a mliečnym výrobkom.
V podstate áno. Je štúdia, ktorá dokazuje, že menej kazový chrup majú ľudia s vysoko tukovou diétou, ktorí jedia viac mäsa. Kolegova manželka je zubárka a tá vraj podľa stavu chrupu spozná, keď ľudia zmenia jedálniček. Keď prejdú na vegetariánstvo alebo vegánstvo, teda zvýšia príjem rastlinnej stravy vrátane obilnín a vypustia živočíšne tuky a bielkoviny, začnú sa im viac kaziť zuby.
A nemôže za tých 10 percent "bezkazových" ľudí práve jednoducho starostlivé čistenie?
Samozrejme, čím častejšie si človek zuby čistí, tým viac znižuje riziko vzniku kazu. Po každom vyčistení vzniká na povrchu zuba ochranná vrstvička pelikuly, ktorá zuby chráni pred pôsobením okolitého prostredia a tým zabraňuje odvápnenie skloviny. Ale potom sa na nej zachytia baktérie, ktorých máme prirodzene v ústach miliardy. A ide o to, či sa vytvorí povlak. Pre náš výskum by bolo ideálne porovnávať dve skupiny: ľudí, ktorí si zuby nečistia, a napriek tomu kaz nemajú, a tých, ktorí ich majú napriek vzornej ústnej hygiene. Takto by sme mohli zistiť, či majú tí "nekazoví" nejakú ochrannú antikazovú látku. Alebo naopak by zo štúdie mohlo vyplynúť, že tí "kazoví", teda väčšinová populácia, majú nejakú látku, ktorá napríklad pomáha baktériám v raste či prichyteniu na zub. Ale aj tak je ťažké tie výsledky potvrdiť vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú prostredie v ústach. Trebárs zloženie slín závisí okrem iného aj od pohlavia a líši sa aj u jednotlivca v ľavej a pravej strane dutiny ústnej.
Ako to?
Podobne ako ste buď pravák, alebo ľavák, tak si to ani nemusíte uvedomovať, ale prežúvate viac na jednej strane. Tiež tvar a postavenie zubov sú iné. Ani tvár, telo nemáme súmerné a ústna dutina nie je výnimkou.
Takže zuby v jednej časti úst majú väčšiu tendenciu ku kazivosti než v druhej?
Tak jednoznačne by som to neformuloval, ale napríklad ak tvar zuba nahráva usadzovaniu baktérií a zároveň je toto miesto ťažké vyčistiť kefkou, tak je riziko kazu na tomto mieste väčšie. Kazy sú spôsobené baktériami, takže ide o bakteriálnu infekciu, v podstate nákazlivú chorobu. A to sa prejavuje aj tým, že keď napríklad budete mať nového partnera s veľa kazovým chrupom, teda aj s vysokým podielom kariéznych baktérií, ktoré vám odovzdá, môžu sa vám zrazu zuby kaziť rýchlejšie. Z rovnakého dôvodu sa nemajú požičiavať zubné kefky, rodičia by nemali olizovať lyžičky, ktorými kŕmia svoje deti, a podobne.
Ako ste s výskumom ďaleko?
Vyšli nám dva články porovnávajúce proteíny "kazových" a "nekazových" ľudí, a to v slinách a v zubnej dreni. A naozaj sme našli rozdiely a identifikovali niekoľko proteínov, ktoré by sa mohli podieľať na ochrane zubov pred kazom. Ale porovnávali sme relatívne malý počet ľudí, takže bohužiaľ nemôžeme povedať, že už stojíme za dverami a sme na stope "antikazinu". Pred tromi rokmi nám navyše skončil grant a odvtedy neúspešne žiadame o ďalší.
V ďalšom výskume by ste ideálne potrebovali skúmať zub aj so slinou?
So slinami to je ešte zložitejšie. Ako som spomínal, ich zloženie sa líši v závislosti na množstve faktorov: od pohlavia, veku, strave a celkovom životnom štýle. Takže je ťažké dať dohromady dve podobné skupiny rovnakého veku, pohlavia a napríklad nevegánov a nefajčiarov, ktorí si rovnako ne/čistia zuby. Ideálne by bolo preto mať od jedného človeka zub, slinu a pelikulu, ochrannú vrstvičku, ktorá sa vytvorí bezprostredne po vyčistení zubov na ich povrchu. To by sme mohli urobiť analýzu všetkých vrstiev zuba aj slín a zistiť, či tam je nejaký prienik, spoločné bielkoviny, ktoré hrajú úlohu v nekazivosti. Lenže zber vzoriek nie je taký jednoduchý.
Možno sa vám teraz po prečítaní rozhovoru budú ľudia sami hlásiť.
To by sme veľmi uvítali! Hľadáme ľudí medzi 20 a 60 rokmi, ktorí nikdy nemali zubný kaz a ktorí si čistia zuby len občas alebo vôbec. Ak by nám poskytli napríklad len mililiter svojich slín, prispeli by tým k celosvetovo unikátnemu výskumu.
Mimochodom, v prezentácii pre gymnázia sa zamýšľate, či sa na kazivosti zubov podieľa viac štát, alebo rodina. Predpokladám, že verejná osveta a starostlivosť sú dôležité, ale dôsledný rodičovský dohľad nenahradia. Mýlim sa?
Nie, je to tak. Ide ale aj o to, ako je daná spoločnosť bohatá. Keď budeme hovoriť o krajinách postihnutých chudobu, určite tam bude kazivosť vyššia aj kvôli tomu, že deti nemajú možnosť sa dostať k zubnej kefke. Naopak u nás kazivosť od druhej svetovej vojny klesla, pretože spoločnosť je bohatšia a kefku má každý. Štúdie uvádzajú, že v USA je kazivosť u predškolákov dvadsať percent, teda každé piate dieťa pod šesť rokov má aspoň jeden kaz, zatiaľ čo v Číne 60 percent, pretože tam jednoducho kefky nemajú. A keď máte jedného zubára na tisíc ľudí, je to tiež niečo iné, ako keď ich pripadá 50-krát viac.
A ako je to s tvrdením, že ženy mávajú horší chrup než muži aj kvôli tehotenstvám, keď sa im zuby odvápňujú? Je to vedecky dokázané, alebo povera?
Jedna dánska štúdia skúmala 34 jednovaječných dvojčiat-žien z hľadiska počtu detí v dospelosti a stavu chrupu. A skutočne vo 28 prípadoch mala viac kazov tá zo sestier, ktorá mala viac detí. Takže niečo na tom bude, ale zubári sa prikláňajú k tomu, že skôr ako nejakým odvápnením počas tehotenstva to bude stresom okolo detí a tým, že matky si občas v tom zhone jednoducho ani nestihnú vyčistiť zuby.
Zaujalo ma, že jednou z najčastejších baktérií spôsobujúcich kazy je Lactobacillus, ktorý sa zároveň propaguje čoby prospešné probiotikum v jogurtoch, tabletkách a podobne.
Áno, kariézne baktérie Lactobacillus naozaj napomáhajú nášmu tráveniu. Ale to už tak v prírode je, že všetko zlé je na niečo dobré a naopak. Baktérií máme v ústach vyše 700 druhov a mnoho z nich môže spôsobiť kaz. Lactobacillus nám na jednej strane pomáha v trávení, na druhej potom môže, ale nemusí prispieť k zubnému kazu. Proste zabráňme dobrým čistením zubov vzniku povlaku a je to.