Kedysi to bývala pochúťka, ktorá sa na stole objavila aspoň raz za týždeň. Minimálne u nás v rodine (no predpokladám, že sme sa až tak nevymykali slovenskému priemeru osemdesiatych a raných deväťdesiatych rokov 20. storočia).
Najlepšie chutila, keď sa priniesol čerstvý, niekedy dokonca ešte teplý chlieb z obchodu. Z toho sa odkrojil poriadny krajec s chrumkavou kôrkou. A potom to prišlo: tenká vrstva bielunkej masti, občas dokonca „vytuningovaná“ zvyškami oškvarkov. Na to kolieska cibule a trochu posoliť. Kto nezažil, nevie, aká je to slasť. No potom sa nad týmto pokrmom začali zbiehať mraky a lekári a nutriční špecialisti krčili nosom.
Masť, ale aj maslo sa dostali na zoznam „zlých“ tukov, ktoré zanášali cievy, zvyšovali cholesterol, a tým ohrozovali srdce a ďalšie orgány. Na kilá sa kupovali margaríny, velebila sa stredomorská strava, olivový olej tiekol prúdom, neskôr ho nahradila vlna kokosového, ktorý ste si mohli natrieť na všetko – od chleba až po vlasy (a vlastne celé telo).
No najnovšie sa ukazuje, že je to celé vlastne inak. Omnoho farbistejšie a, samozrejme, komplikovanejšie. Čo však poteší milovníkov chleba s masťou a cibuľou, je to, že táto lahôdka zažíva renesanciu, ktorú si (samozrejme, v rozumnej miere) môžeme s čistým svedomím naservírovať bez váhania. Ako sa teda odborníci súčasnosti pozerajú na tuky a oleje? S ktorými (a či vôbec) sa máme rozlúčiť a ktoré si dopriať do sýtosti? Vydajme sa na cestu, ktorú sprevádzali mnohé pokĺznutia.
Renesancia masti a masla
A začnime rovno so živočíšnymi tukmi, ktorých najznámejšími predstaviteľmi sú bravčová masť a maslo. Ako sme už spomínali, oba boli upodozrievané z toho, že neprospievajú nášmu zdraviu, ba že mu priam škodia. Ak by sme sa však na súvis medzi ich konzumáciou a zdravotným stavom Slovákov pozreli bližšie, zistili by sme, že tu čosi nehrá. Tak napríklad v porovnaní s rokom 1990 dnes (presnejšie povedané, pred dvoma rokmi, lebo posledné údaje sú z roku 2016) zjeme priemerne o vyše tri a pol kila tukov menej.
Konzumácia masla a masti pritom znateľne klesla (z 6,9 kilogramu na 3,7 v prípade masti a z 6,4 na 3,9 kilogramu v prípade masla) v prospech rastlinných tukov a olejov (z 11,9 kilogramu na 14). Napriek tomu majú štatistiky ochorení súvisiacich so zvýšeným cholesterolom a tlakom stúpajúcu tendenciu.
„Kým inde sú srdcovo-cievne choroby na ústupe a v mnohých krajinách Európskej únie dnes spôsobujú o polovicu menej úmrtí než v roku 1990, na Slovensku je zatiaľ zlepšenie nevýrazné a stále vyčnievajú mimoriadne vysoko. Zabíjajú u nás dvoj- až trojnásobne viac ľudí ako vo väčšine krajín západnej a strednej Európy,“ konštatuje štúdia INEKO z roku 2015.
Jej hlavný autor, analytik Ján Kovalčík, dodáva, že spotreba liekov na vysoký tlak u nás v uplynulej dekáde stúpla 2,3-násobne a liekov kompenzujúcich vysoký cholesterol až 9-násobne. Najfrekventovanejšou diagnózou zo skupiny chorôb obehovej sústavy sú u nás takzvané ischemické choroby srdca (teda angina pectoris a jej častý dôsledok – infarkt myokard...
Zostáva vám 85% na dočítanie.