Modrá farba pochádza z proteínu bohatého na meď, ktorý sa nazýva hemocyanin, ktorý prenáša kyslík z pľúc do krvného obehu a potom do buniek tela chobotnice. Hemoglobín, proteín obsahujúci železo, nachádzajúci sa v krvi iných zvierat - vrátane človeka - má rovnakú funkciu na prenos kyslíka, ale krv mení na červenú.
Hemoglobín aj hemokyanín uvoľňujú ich viazaný kyslík, keď dosiahnu tkanivá, ktoré ho potrebujú. Ale pre antarktickú chobotnicu Pareledone charcoti prenos kyslíka cez hemocyanin predstavuje problémy pri nižších teplotách. Je to preto, že v polárnych vodách sa kyslík viaže veľmi pevne na hemokyanín a ak tieto tkanivá nemôžu dostať kyslík, chobotnica zomrie. Štúdia z roku 2015 ukazuje, že tento vodný tvor prekonáva prekážky tým, že vytvára nadbytok hemocyaninu, uvádza National Geographic.
Na vyriešenie tohto tajomstva autor štúdie Michael Oellermann, ekofyziológ polárneho inštitútu Alfreda Wegenera v Nemecku, porovnal P. charcoti s ďalšími druhmi chobotníc nesúcimi hemocyanin, ktoré žijú v teplejších vodách: Octopus pallidus a Eledone moschata. Zistil, že P. charcoti má vo svojej krvi v priemere o 40 percent viac hemocyaninu ako O. pallidus alebo E. moschata.
Úplne priesvitná
Ryby druhu Chionodraco rastrospinosus, ktoré žijú hlboko v antraktických vodách, majú narozdiel od chobotníc krv úplne číru. Týmto polárnym obyvateľom chýba hemoglobín aj hemocyanin, čo spôsobuje, že je ich krv bez akéhokoľvek zafarbenia.
Studená voda môže mať oveľa viac kyslíka než teplejšia voda. V týchto hĺbkach je dostatok kyslíka, takže ryby nepotrebujú aktívny nosič kyslíka, ako je hemoglobín.
Skupina jašteríc z ostrova v Novej Guiney sa zas môže pochváliť zelenou krvou. Vedci sa snažili zistiť, aký prínos môže mať táto vlastnosť spôsobená vysokými hladinami bežne toxického zeleného žlčového pigmentu, píšu Gulf News.
"Našim kľúčovým nálezom bolo, že jašterice so zelenou krvou sa pravdepodobne vyvinuli z predkov s červenou krvou. To znamená, že zelená krv sa pravdepodobne objavila nezávisle v rôznych jaštericiach, čo naznačuje, že zelená krv má priaznivé vlastnosti," povedal evolučný biológ Zachary Rodriguez.
"Vysoká koncentrácia zeleného žlčového pigmentu biliverdín v krvi prevyšuje intenzívnu purpurovú farbu červených krviniek, čo má za následok výrazné limetkovozelené sfarbenie ich krvi, svalov a kostí," povedal biológ Christopher Austin.
Bez žĺtačky
Vysoké hladiny biliverdínu spôsobujú väčšine zvierat žĺtačku. Ale týmto jaštericiam sa darí aj napriek biliverdínovým hladinám, ktoré sú mnohonásobne vyššie ako smrteľná koncentrácia u ľudí.
Vedci si stále nie sú istí výhodou, ktorú môže zelená krv poskytnúť jaštericiam. Niektoré druhy rýb, žiab a hmyzu majú tiež zelenú krv. "Naša súčasná hypotéza spočíva v tom, že táto nová a toxická fyziológia sa mohla vyvinúť, aby zmenšila alebo zabránila infekcii krvných parazitov, ako je malária," povedal Austin.
Výskumníci skúmali DNA zo šiestich zelenokrvných druhov jašteríc a 45 úzko súvisiacich červenokrvných druhov. Teraz sa zameriavajú na gény zodpovedné za zelené krvácanie a dúfajú, že pochopenie genetických faktorov, ktoré spôsobujú, že tieto jašterice nemajú žĺtačku, môže viesť k jej vyliečeniu.
Chrobáky, plášťovce a morské uhorky majú vo svojej krvi relatívne vysokú hladinu proteínu vanadín, ktorý obsahuje chemický vanád a ten pri okysličovaní žĺtne. Vanadín nepomáha pri prenose kyslíka cez telo a jeho účel je pre vedcov stále záhadou.
Ramenonožce, priapuly sipunkuly a niektoré ďalšie druhy morských červov sa pri prenose kyslíka do celého tela zase spoliehajú na krvný proteín hemerytrín. Pri okysličovaní sa hemerytrín mení na fialovo-ružovú farbu.