Ilustračné fotopixabay.com
StoryEditor

Chodenie po strechách alebo kopanie v spánku môže byť signál choroby

03.05.2018, 00:00
Nespavosť dokáže niekoho trápiť aj celý život. Niektoré poruchy sú životu nebezpečné, ako napríklad námesačnosť.

Práve na menej typické poruchy spánku zameriavajú svoj výskum experti z Národného ústavu duševného zdravia na čele s vedúcou lekárkou Jitkou Buškovou. iDNES s ňou urobil rozhovor.

Čo nové ste v poslednej dobe zistili o poruchách spánku?
Zapojili sme sa do medzinárodného výskumu o poruchách správania viazaných na REM spánok, čo je v rámci spánkového cyklu tá fáza, ktorá je spojená so živými, obsahovo bohatými a emočne podfarbenými snami. Za normálnych okolností človek počas tejto snovej fázy spánku pokojne leží a nepohybuje sa, pretože nervové dráhy, ktoré vedú povely k svalom, sú "odpojené". Avšak ľudia, ktorí trpia poruchou správania v REM spánku, dokážu v sprievode snov kričať, gestikulovať, vykonávať zložité pohyby, takže môžu zraniť seba alebo spiaceho partnera. Keď sa im bude zdať napríklad o futbale, budú okolo seba kopať, keď sa im bude zdať, že s niekým bojujú, budú rozdávať rany. Ale čo je podstatné, u týchto pacientov je vyššia pravdepodobnosť, že za pätnásť dvadsať rokov ochorejú Parkinsonovou chorobou alebo iným neurodegeneratívnym ochorením.

Takže je táto porucha vlastne prvým signálom budúcej choroby?
Áno, možno povedať, že je spolu s ďalšími príznakmi akousi predzvesťou neurodegeneratívneho ochorenia. Čo je v istom zmysle dobrá správa, pretože keď o takomto scenári vieme s predstihom, umožňuje to vyvíjať liečbu, ktorá zbrzdí alebo zastaví rozvoj choroby. Skrátka existuje ešte mnohoročný interval, kedy proti nej možno zasiahnuť a týmto smerom zacieliť ďalší výskum. Rozhodne tieto poznatky neurovedu zase o kúsok posúvajú.

Možno charakterizovať typickú obeť spomínanej spánkovej poruchy?
Najčastejšie sa objavuje u mužov po päťdesiatom roku veku, ktorí zvyčajne prichádzajú na vyšetrenie v sprievode manželiek, ktoré nechtiac v spánku udreli alebo kopli. Sám pacient nemusí o tejto spánkovej poruche ani vedieť, ak sa v priebehu snovej fázy spánku nezobudí, napríklad vlastným zranením. Lekári zatiaľ dokážu potlačiť jej nočné prejavy za pomoci vhodných liekov, ktoré spánok upokojí. Na našom pracovisku sa v súčasnosti zaoberáme spolu s chronobiológmi hlavne tým, ako táto porucha súvisí s našimi vnútornými biologickými hodinami a ich správnym nastavením.

Predtým sa rozprávali farbisté príbehy o námesačných. Máte v starostlivosti aj týchto pacientov?
Námesačnosť alebo nočné desy patria tiež medzi parasomnie, ale sú viazané na iné spánkové štádium, na hlboký NREM spánok. Pacienti počas noci odchádzajú z lôžka, môžu vykonávať najrôznejšie činnosti, fajčiť, upratovať, sťahovať nábytok, a dokonca písať e-maily alebo textové správy, bez toho aby o tom ráno po prebudení vedeli. A pochopiteľne sa týmto spôsobom vystavujú nebezpečenstvu. Nedávno som vyšetrovala muža, ktorý v stave námesačnosti vyliezol na strechu a prebudil sa až v odkvape s perinou v ruke. Osobu v tomto stave je lepšie nebudiť, najlepšie je pokojne ju doviesť späť na lôžko, ak je to možné.

Môže námesačnosť začať už v detstve?
Práve pre detský vek je táto porucha spánku typická, ale s nástupom puberty často odznie. Trpia ňou ale aj tri až štyri percentá dospelých, u ktorých sú úrazy častejšie než u detí. Dlho prevládal názor, že námesačnosť je prejavom nejakého psychiatrického ochorenia, to už ale neplatí. Jedna naša štúdia je zameraná na objasnenie príčiny vzniku tejto potenciálne nebezpečnej parasomnie.

Existuje už dnes účinná liečba?
Naše spánkové laboratórium v ​​Klecany je unikátne v tom, že zamestnáva neurológov, psychiatrov, klinických psychológov čiže odborníkov rôznych profesií, a to nám umožňuje okrem liekov zasiahnuť v indikovaných prípadoch i psychoterapeuticky. U týchto pacientov má veľmi dobré výsledky hypnóza. Človek sa pomocou sugescie učí, aby sa prebudil, ešte než sa u neho námesačná epizóda rozvinie.

Ale predsa nie každý človek sa dá zhypnotizovať, alebo áno?
Každý pacient potrebuje individuálny prístup, u niekoho lepšie funguje hypnóza, niekto zase dobre reaguje na lieky.

Ktorá spánková porucha je pre vás ako lekárku najzaujímavejšia?
Asi to budú práve spomínané parasomnie, veľmi zaujímavá je oblasť ich diagnostiky voči nočným epilepsiám. Ale zaujímavé sú aj epizódy spánkovej obrny, spánková opitosť alebo halucinácie viazané na spánok, nočné mory a nočné desy. Spánkové poruchy sú veľmi rôznorodé a zatiaľ o nich vieme veľmi málo.

Čo nové môže spánková medicína ponúknuť tomu množstvu nešťastníkov, ktorí sa stretávajú s nespavosťou?
Nespavosť sužuje až tretinu populácie, ale u každého vyzerá trochu inak. Niekto má problémy so zaspávaním, niekto sa počas noci mnohokrát prebudí a niekto sa zobudí o štvrtej ráno a už nezaspí. Je prirodzené, že takto nekvalitný alebo nedostatočne dlhý nočný spánok má aj denné dôsledky. Ak tieto ťažkosti trvajú dlhšie ako tri mesiace a hovoríme o chronickej nespavosti, ponúka sa veľmi účinná psychoterapeutická liečba, takzvaná kognitívno-behaviorálna psychoterapia (KBT). Túto liečbu ponúkajú psychológovia a zvyčajne nie je viazaná na spánkové centrá. Je to celkom iste metóda prvej voľby, ak neuspejeme s režimovými opatreniami a odporúčaniami spánkovej hygieny. Hypnotiká sa osvedčujú len krátkodobo.

A je spánok pomocou liekov plnohodnotný?
Nie celkom. Jeho kvalita nie je rovnaká, ale v situácii, keď človek potrebuje byť ráno vyspatý, je použitie hypnotík na mieste. Nemali by sa však podávať dlhodobo. Mojou skúsenosťou je, že lieky na spanie často maskujú iný problém, ktorému by sa mala venovať pozornosť.

Mnohým ľuďom sa osvedčujú na spanie ľahké antidepresíva.
To je pravda a ich výhoda je, že sú nenávykové. Určite majú v liečbe nespavosti svoje miesto, ale aj v tomto prípade je nutný individuálny prístup.

Je v populácii viac sov, či škovránkov?
Všeobecne je v populácii viac sov. To je dané hlavne tým, že naše vnútorné hodiny nie sú dobre synchronizované denným svetlom, v dôsledku toho tiahnu k neskoršiemu líhaniu. U neskoršieho líhania a nutnosti vstávať skoro ráno do školy alebo do zamestnania hrozí, že budeme chronicky nevyspatí. Tento spánkový dlh má nielen svoje zdravotné riziká, ale ohrozuje nás napríklad aj na cestách. Dôležité je, aby bol spánok dostatočne dlhý a človek vstával odpočinutý a osviežený.

Večná debata panuje okolo výmenných prevádzok. Ako veľmi nočná práca škodí?
Nie je ideálna pre nikoho, ale niekto ju znáša lepšie, iný fungovanie na zmeny netoleruje vôbec. Výskumné práce poukazujú na vyššie riziko niektorých kardiovaskulárnych chorôb, obezity, cukrovky alebo psychiatrických ochorení. Epidemiologické štúdie dokonca naznačujú súvislosť práce na zmenu so vznikom nádorových ochorení. Narušenie našej vnútornej časovej regulácie môže mať vplyv na delenie buniek a urýchľovať rast nádorov.

Tma je teda veľa dôležitá pre zdravý spánok?
Veľmi. Spať v tme odporúčame predovšetkým preto, že aj slabé svetlo dokáže potlačiť tvorbu melatonínu. Melatonín je hormón veľmi dôležitý pre zladenie našich vnútorných biologických hodín s vonkajším prostredím. Tmu na spanie potrebujú už aj deti. Mamičky, ktoré v dobrej viere nechávajú deťom svetlo v noci svietiť, im vlastne nástup spánku sťažujú. Náš organizmus je najviac citlivý na modré svetlo, ktorého by sme sa mali vo večerných hodinách vyvarovať, to znamená nepoužívať pred spaním telefóny alebo tablety, ale zdrojom modrého svetla sú aj LED žiarovky.

Znamená to, že večer by sme mali svietiť inak?
Áno, ideálne je teplé svetlo, ktoré najviac pripomína stmievanie.

Ľahkým nespavcom lekári kladú na srdce zvyčajne len režimové opatrenia. Aké pravidlá sú najdôležitejšie a čoho by sme sa mali naopak vyvarovať?
Pre kvalitný spánok je dôležitý dostatok pohybu na prirodzenom svetle. Líhať máme pokiaľ možno v rovnakom čase, v dobre vetranej tmavej miestnosti. Alkohol síce napomáha relaxácii, a teda rýchlejšiemu zaspaniu, ale kvalitu spánku všeobecne zhoršuje rovnako ako fajčenie alebo ďalšie návykové látky.

Ako sa pozeráte na babské rady či prírodné prostriedky posilňujúce spánok?
Bylinky ako napríklad valeriána lekárska, medovka alebo napríklad chmeľ, mlieko s medom či levanduľové vankúšiky niekomu určite môžu prospieť, ale sú to zvyčajne len slabí pomocníci. Ďalej možno napríklad užívať aj spomínaný melatonín v tabletkách, ktorý je u nás, bohužiaľ, stále ešte oficiálne k dostaniu len na lekársky predpis, kým v zahraničí je spravidla voľne predajný. Ani to ale nie je silné hypnotikum a veľké štúdie z poslednej doby jeho presvedčivý efekt nepreukazujú.

Vedľa nespavcov však existujú tí z opačného brehu, že?
Áno, niektorí ľudia potrebujú spať dvanásť až šestnásť hodín denne. Stavmi spojené s nadmernou ospalosťou počas dňa trpí asi päť percent populácie, čo tiež nie je zanedbateľné percento. Hypersomnia významne obmedzuje každodenné fungovanie. Existuje aj jedna vzácna porucha spánku z tejto kategórie, zvaná narkolepsia. Aj táto náhla neprekonateľná spavosť môže predstavovať pre jej nositeľa reálne nebezpečenstvo. Človek trpiaci narkolepsiou môže zaspať napríklad pri čakaní na prechode pre chodcov. Zdalo by sa, že sa spánok vylučuje s úrazmi, ale ako vidíte, pri jeho poruchách to neplatí.

01 - Modified: 2024-09-18 22:00:00 - Feat.: - Title: Keď nás v noci trápi hlava: Čím viac sa snažíte spať, tým horšie to ide. Ako z bludného kruhu? 02 - Modified: 2024-09-13 15:00:00 - Feat.: - Title: Ako spia Slováci a na čo málo dbajú? Nový prieskum priniesol zaujímavé zistenia 03 - Modified: 2024-05-17 22:00:00 - Feat.: - Title: Spánok ako zrkadlo tela. Odborník prezrádza, ako z neho vyčítať choroby 04 - Modified: 2024-04-12 22:00:00 - Feat.: - Title: Obchod so spánkom. Koľko stoja zdravé sladké driemoty 05 - Modified: 2024-03-20 08:49:27 - Feat.: - Title: Posun času sa blíži, prídeme o jednu hodinu. Ako veľmi nás to ovplyvní a čoho sa vyvarovať pre lepší spánok
menuLevel = 2, menuRoute = science/biologia-a-chemia, menuAlias = biologia-a-chemia, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
17. november 2024 16:32