Konštrukčná chyba vo štvrtom reaktore bola podľa záverov vyšetrovania jednou z príčin havárie. Ďalším dôvodom bol ľudský faktor. Predpisy stanovovali, že sa test musí uskutočniť pri výkone reaktora aspoň 700 MW, prevádzkový inžinier Anatolij Ďatlov však trval na znížení výkonu na hladinu 200 MW. Výkon poklesol natoľko, že reaktor prestal pracovať a časť personálu navrhovala jeho odstavenie. Ďatlov však trval na pokračovaní testu.
V reaktore sa nachádzalo 1661 uránových palivových tyčí a 211 bórových tyčí, ktoré pôsobili ako brzda, teda prebiehajúcu jadrovú reakciu spomaľovali. Ďatlov nariadil vytiahnuť regulačné tyče. Výkon reaktora začal nekontrolovateľne stúpať a spolu s ním narastal aj tlak horúcej pary. Podľa svedkov nasledovali dve explózie. Výbuch odtrhol kryt reaktora, z ktorého sa do atmosféry vychrlilo 50 ton jadrového paliva. Explózia rozmetala do okolia elektrárne 700 ton rádioaktívneho grafitu.
Z evakuovanej Pripjate sa stalo mesto duchov a desiatky obcí v blízkosti jadrovej elektrárne boli podobné opustené, po tom ako radiácia znečistila zem, vzduch a vodu. V srdci zakázanej zóny však samotná elektráreň zostane centrom činnosti.
Pre dvetisíc domovov
Jadrová elektráreň v Černobyle vyrábala energiu celých 14 rokov po nehode v reaktore. V dôsledku katastrofy bolo bezpečnejšie, aby zostávajúce palivové tyče radšej vyhoreli, ako by sa ich snažili odstrániť. Druhý reaktor nebol odstavený až do požiaru v roku 1991, prvý reaktor nasledoval v roku 1996. Tretí Reaktor sa používal až do decembra 2000 a odvtedy Černobyľ nevytvoril žiadnu energiu - až doteraz.
Ukrajinsko-nemecký projekt Solar Chernobyl sa pripravuje na spustenie solárnej elektrárne hneď vedľa reaktorov v Černobyle, píše Atlas Obscura. Jedno-megawattová inštalácia o veľkosti dvoch futbalových ihrísk obsahuje 3 800 fotovoltaických panelov a bude schopná pokryť potreby až 2 000 domov.
Solárne panely boli namontované na betónové bloky a nie do zeme, pretože vŕtanie a kopanie v oblasti je prísne zakázané. V budúcnosti sa plánuje ďalších 99 megawattov. Návratnosť projektu v hodnote milióna eur sa odhaduje na sedem rokov.
Ukrajina má v súčasnosti 12 aktívnych jadrových elektrární, ale slnečná energia jej nie je cudzia. Ide už o štvrté takéto zariadenie na jej území. Pre samotnú jadrovú elektráreň v Černobyle predstavuje projekt ďalší vítaný vývoj - finančnú investíciu.
Súvis s karcinómom štítnej žľazy
Jedna štvrtina všetkých prípadov rakoviny štítnej žľazy u pacientov, ktorí boli v čase černobyľskej nehody deťmi, je "pravdepodobne" spôsobená vysokými dávkami žiarenia, tvrdí pre UN News orgán Organizácie Spojených národov, ktorý posudzuje účinky jadrového žiarenia na ľudské zdravie a životné prostredie.
Podľa najnovšej štúdie vedeckého výboru OSN pre účinky rádioaktívneho žiarenia (UNSCEAR) bolo od roku 1991 do roku 2015 registrovaných približne 20-tisíc prípadov rakoviny štítnej žľazy medzi ľuďmi mladšími ako 18 rokov v roku 1986, ktorí žili v postihnutých oblastiach bývalého Sovietskeho zväzu.
Výbor teraz odhaduje, že jeden zo štyroch z týchto prípadov možno pripísať vystaveniu sa radiácii. "Rakovina štítnej žľazy je hlavným problémom po havárii v Černobyle a potrebuje ďalšie vyšetrovanie, aby sa lepšie pochopili dlhodobé následky," povedal predseda UNSCEAR Hans Vanmarcke.