Hovorí sa, že bolesť k onkologickému ochoreniu patrí. Čo je na tom pravdy?
Pacienti so zhubnou chorobou sa skutočne veľmi často obávajú toho, že budú trpieť bolesťou. Ale to už dnes nemusí platiť.
Darí sa vám liečiť bolesť u všetkých pacientov?
Pacientov s onkologickým ochorením, u ktorých sa nám nedarí bolesť zvládať, je asi desať percent. U nich sa potom snažíme nachádzať nové kombinácie liekov alebo vymeniť pôvodný preparát, na ktorý si už príliš zvykli, a nahradiť ho iným. Ak sa nám to nedarí, môžeme požiadať o pomoc anestéziológov, ktorí majú omnoho väčšie skúsenosti s liečbou bolesti. A to nielen pomocou liekov.
Aké možnosti sa ešte ponúkajú?
Sú to napríklad laserové deštrukcie senzitívnych nervov alebo rôzne neurochirurgické zákroky, s ktorých pomocou sa prerušia nervové vlákna. Pacientom je ale možné tiež zaviesť do chrbticového kanála kontinuálnu pumpičku a s jej pomocou lepšie dávkovať morfium. Využívame však tiež psychoterapiu, prípadne aj akupunktúry.
Bolesť dokáže však hocikedy tiež upozorniť na to, že sa v tele deje niečo nepatričné. Platí to aj pri rakovine?
Hovorí sa, že rakovina nebolí, a v skorých fázach choroby to býva niekedy pravda. A to väčšinou vedie k neskorému záchytu ochorenia. V pokročilých štádiách choroby je však bolesť jednou z prvých známok toho, že sa v organizme niečo deje.
Čo bolesť najčastejšie vyvoláva?
Bolesť úzko súvisí s veľkosťou a umiestnením nádoru. Pokiaľ je v mieste, kde môže nerušene rásť a na nič netlačí, pacient nemusí mať žiadne bolestivé pocity. Ak sa však nádor objaví napríklad v mozgu, ktorého obaly sú u každého človeka priamo ušité na mieru, potom sa s najväčšou pravdepodobnosťou bolesť dostaví. Niekedy môže však tiež súvisieť s onkologickou liečbou. Pacientky s karcinómom prsníka, dostávajú napríklad hormonálnu liečbu, ktorá účinne prispieva k zvládnutiu onkologického ochorenia. Zároveň však môže dôjsť k odvápneniu kostí a následnej patologickej zlomenine, ktorú bolesť sprevádza.
Ako je možné onkologickej bolesti predchádzať?
Táto možnosť sa ponúka napríklad u pacientov s metastatickým postihnutím kostí, pri ktorých vieme, že by nádor mohol bolesť zhoršovať. Preventívne ich preto vybavíme takou terapiou, ktorá dokáže túto bolesť zmierniť alebo úplne odstrániť, a zároveň sa snažíme odstrániť jej príčinu. V tomto prípade to znamená zahojiť defekt v kostiach alebo zastaviť postup choroby prostredníctvom rádioterapie. Bolesť je preto pre nás vždy tiež cennou informáciou o tom, či sa nám liečba darí, alebo nie.
Ľudia, ktorým lekár predpíše na bolesť opioidy, sa často obávajú návykovosti. Nakoľko sú tieto obavy opodstatnené?
Keď sa rozhodujeme, ako zvládnuť bolesť, najprv siahame po neopioidných analgetikách. Ak pacientovi vyhovujú, môžu mu celkom dobre dlhú dobu poslúžiť. Ak je bolesť zle zvládateľná, používame slabé opioidy, a iba v prípade mimoriadne krutých bolestí tie silnejšie. Pacientom, ktorí ich dostávajú prechodne, zvyčajne žiadny problém so závislosťou nehrozí. Je preto zbytočné, aby sa opioidov toľko obávali. Už preto, že intenzívna liečba bolesti z nich sníme stres a zlepšuje aj výsledky onkologickej terapie. Návykovosť nie je úplne vylúčená pri dlhodobom podávaní opioidov, ale vzhľadom k tomu, aké ťažkosti týchto pacientov trápia, je hlavným cieľom liečby bolesti predovšetkým zlepšenie kvality ich života.
Objavili sa v poslednej dobe aj niektoré nové možnosti, ako zvládať onkologickú bolesť?
Najmä sa objavili nové liekové formy, ktoré fungujú skoro tak rýchlo ako injekcie, a pritom sú bezpečné a použiteľné aj v ambulantnom režime. Viac ako desať rokov sa používajú náplasti, po novom aj také, ktoré sa dajú nalepiť na tvarovú sliznicu a rozpustia sa slinami. Podobne je možné podávať lieky, ktoré sa postupne rozpúšťajú pod jazykom, či analgetiká vo forme nosných kvapiek. Tieto nové formy majú veľký význam najmä pre pacientov, ktorí sa liečia ambulantne, a keď majú veľké bolesti, nemôžu požiadať sestričku, aby im hneď niečo pichla. V každom prípade by však táto liečba nemala chorého príliš tlmiť a obťažovať ho nežiaducimi účinkami.