Cukor je dobrý, vlastne zlý, teda záleží na tom aký. Zato tuk, o ktorom sme si mysleli, že je najväčšie zlo, vlastne pre naše telo až tak zlý nie je... Určite ste si všimli, že čo sa týka zdravého jedla, objavujú sa v médiách často veľmi divoké titulky ohľadne toho, čo je zdravé, po čom sa chudne a čo vám naopak privodí infarkt.
Smutným faktom zostáva, že viacero takýchto "vedeckých záverov" v skutočnosti vyplýva z relatívne malých štúdií. Nutričná veda musí pri výskume prekonať rad prekážok - nie je jednoduché urobiť dobrý "klinický experiment" dlhodobého stravovania, a tak sa mnoho štúdií obmedzuje na to, že spätne zisťuje, ako sa konzumácia (zistená dotazníkom) prejaví na zdraví jedinca. Potom je ale veľmi ťažké odlíšiť vplyv prostredia, sociálno-ekonomického postavenia a ďalších premenných.
Štúdia PURE (Prospective Urban and rural Epidemiological Study) ale týmito problémami netrpí. Zúčastnilo sa jej vyše 135-tisíc ľudí z 18 krajín po dobu siedmich rokov. Jej závery ohľadne stravovania, publikované vo vedeckom časopise The Lancet (PDF), je teda možné brať vážne.
A čo teda táto veľká štúdia zistila? Nič také prekvapivé. Preto ste o nej pravdepodobne nepočuli. Neponúka totiž žiadne šokujúce titulky typu "po čokoláde sa chudne" alebo "pohár vína nahradí posilňovňu". Jej závery, odvodené štatistickými metódami z pozorovaní naprieč piatimi kontinentami, určite nepočujete prvýkrát:
- zdraví ľudia jedia veľa ovocia, strukovín, semienok, zeleniny a celozrnných potravín
- naopak problematické sú rafinované cukry a sacharidy
- lepšia je zelenina surová ako varená
- podiel tukov na celkovom príjme kalórií by mal byť okolo tridsať percent
Áno, štúdia pochovala mýtus, že za priberaním populácie je vysoký príjem tuku, a ukazuje na vinníka menom cukor. To ale zďaleka nie je novinka, o nebezpečenstve cukru sa hovorí už desiatky rokov. Prekvapenie sa nekoná, a preto sa štúdia, ktorá ako jedna z mála nutričných štúdií má štatistický význam, skoro k nikomu nedostala, zatiaľ čo o tom, že "po čokoláde sa chudne", počula aj vaša babička.Pixabay
Dôležité aj menej dôležité štúdie, neobvyklé dilemy, ale aj kuriozity, ktoré sa udiali v roku 2017.
Každý rok vyjde na svete cez dva a pol milióna vedeckých štúdií (údaj z roku 2014), a to počítame len články v recenzovaných, anglicky písaných vedeckých časopisoch. Experti a vedci majú čo robiť, aby si udržali určitý prehľad o významných novinkách aspoň vo svojom odbore. Novinár, ktorý píše o vede, pochopiteľne nemá šancu informovať čo i len o zlomku týchto štúdií.
Možno to ale nie je úplne na škodu. V novinách je veľký hlad po "vedeckých a technických novinkách", pretože sú to koniec koncov noviny, a čo je nové, o tom sa predsa píše. Lenže vo vedeckom výskume môže byť snaha nájsť "novosť" za každú cenu kontraproduktívna. Vedie k "revolučným" a "prelomovým" vedeckým štúdiám, ktoré si ľahko získajú pozornosť novinárov i publika.
Ale neskôr sú napríklad odhalené ako zavádzajúce, predčasné, alebo dokonca falošné. Táto neofília - láska k novému - môže byť niekedy evidentne škodlivá, a ide priamo proti tomu, ako systematické vedecké skúmanie funguje.
Pretože vás ale Technet.cz ani HN Science nechcú ochudobniť o niektoré zaujímavosti len preto, že v roku 2017 kvôli návalu iných článkov spadli pod stôl, vydávame tento článok s prehľadom udalostí, ktorým sme sa nestihli venovať.
