Zasypala ich vysoká vrstva popola alebo pôdy, pravdepodobne zo sopečnej erupcie alebo piesočnej búrky, a tieto zvieratá uhynuli v priebehu niekoľkých minút, napísal spravodajský server The Guardian.
Po 70 miliónov rokov tak ležali pochovaní, pritúlení jeden k druhému vo vnútri veľkého kameňa v mongolskej púšti Gobi, kým ich v tomto roku neobjavili americkí vedci. Následné analýzy ich fosilizovaných kostier zistili, že ide o prvý známy prípad hniezdenia dinosaurov.
Tento objav, ktorý vedci predstavili na nedávnom stretnutí Spoločnosti pre paleontológiu cicavcov v kanadskom Calgary, vyvolal medzi odborníkmi značné nadšenie, pretože spoločné hniezdenie či spanie v skupinách prevádzkuje celý rad moderných živočíšnych druhov, vrátane vrán či netopierov.
A terajší objav ukazuje, že už v polovici jurského obdobia dinosaury praktizovali toto spoločenské správanie. A na rozdiel od predstavy samotárov, neznášanlivých a ťažkopádnych zvierat, ako boli vykresľované v minulosti, nové dôkazy naznačujú, že sa správali prekvapivo sofistikovaným spôsobom.
Boli to spoločenské tvory
"Táto trojica mala veľa úzke puto," povedal Greg Funston z Albertskej univerzity. "V čase svojej smrti žili spoločne." Dinosaury objavené v spoločnom hniezde doteraz neboli pomenované, ale podľa zistení vedcov mali na hlave vyklenuté hrebene, chodili po dvoch končatinách a vyzerali ako kazuár - veľký nelietavý vták, ktorý v súčasnosti žije v severnej Austrálii a na Novej Guinei.
"Ide o úžasný objav, pretože ukazuje, že išlo o zvieratá žijúce spoločne v kŕdľoch ako súčasné vtáky," povedal Stephen Brusatte z Edinburskej univerzity. "Pravdepodobne mali perie, aj keď nedokázali lietať. A nepochybne sa jednalo o spoločenské tvory."
Vedci už zistili, že vtáky sa vyvinuli zo skupiny dinosaurov, do ktorej patrili velociraptori - smrtiaci zabijáci z Jurského parku. "Navyše sa ukázalo, že dinosaury boli teplokrvné, na rozdiel od studenokrvných plazov," uviedol profesor Mike Benton z Bristolskej univerzity.
Perie nebolo na lietanie
"Tiež mali perie - nie preto, aby im pomáhalo lietať, ale aby ich udržiavalo v teple, a aby sa ním mohli navzájom predvádzať. Toto v súčasnosti môžeme pozorovať napríklad u pávích samčekov, ktorých chvost signalizuje potenciálnej partnerke biologickú kondíciu a fyzickú zdatnosť. Až neskôr v histórii Zeme začalo perie slúžiť ako pomôcka k lietaniu vtákov," dodal Benton.
Nový výskum tiež odhalil, že niektoré dinosaury mali na svojom perí prúžky, iné škvrny a že niektoré mali hrebene. Vzory na perí podľa vedcov hrali úlohu pri vyznačovaní svojho územia, zastrašovaní súperov a lákaní partneriek.
Trojica dinosaurov objavených v jednom hniezde teda podľa Funstona a jeho tímu s najväčšou pravdepodobnosťou žila v skupine, ktorá spoločne hľadala potravu, a samce svojimi hrebenmi lákali samičky a zastrašovali rivalov. "V skupine by mali výhodu v podobe vyššej úspešnosti pri zbere potravy, zníženia hrozby od predátorov a vyššej šance na párenie," dodal Funston.