Voda je však príliš hlboko a v súčasnosti k nej nemožno preniknúť. TASR informuje na základe správy portálu Live Science. Nové výsledky skúmania vyvracajú teóriu o tom, že marťanské oceány sa kedysi vyparili do vesmíru, a potvrdzujú teóriu, že voda zamierila opačným smerom – pod povrch planéty.
Prítomnosť vody odhalili vedci na základe údajov, ktoré v rokoch 2018 až 2022 zozbierala planetárna sonda InSight amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír NASA. Štúdiu s výsledkami skúmania zverejnili 12. augusta v odbornom žurnále PNAS.
Dôkazy o tečúcej vode
Sonda zbierala seizmologické údaje snímačmi schopnými zaznamenať marsotrasenia s magnitúdou až 5 otriasajúce povrchom Marsu po dopade vesmírnych telies alebo výbuchoch sopiek. Údaje potom vložili do podobného matematického modelu, ako na Zemi pátra po vodonosných horizontoch alebo ložiskách ropy. Výsledky im umožnili odhaliť "hrúbku kôry, hĺbku jadra, zloženie jadra a tiež čosi aj o teplote v plášti," vyhlásil spoluautor štúdie Michael Manga z Kalifornskej univerzity (UC) v Berkeley.
Vrstva popraskaných hornín obsahujúca vodu leží približne 11,5 až 20 kilometrov pod vonkajšou kôrou červenej planéty. Množstvo objavenej vody by údajne stačilo na zaliatie povrchu Marsu oceánom hlbokým približne 1,6 kilometra.
„Voda je pre život, ako ho poznáme, nevyhnutná. Nevidím dôvod, pre ktorý by (podzemný rezervoár vody) nemohol byť vhodným prostredím pre život. Na Zemi ním je, život nájdeme v hlbokých baniach aj na dne oceánov. Na Marse sme síce dosiaľ nenašli žiadne dôkazy života, no aspoň sme odhalili miesto, ktoré by preň aspoň teoreticky mohlo byť vhodné," uviedol Manga.
Povrch Marsu je posiaty vyschnutými riečnymi korytami a jazerami, vedci preto majú množstvo dôkazov o tom, že tu kedysi tiekla voda. Náhle sa však stratila po klimatickej zmene pred 3,5 miliardami rokov.
Dôvod rýchleho vysušenia červenej planéty nie je doteraz objasnený. Existujú viaceré teórie – zmiznutie magnetického poľa planéty, dopad asteroidu alebo klimatická zmena vyvolaná mikroskopickým životom. Odhalenie pravej príčiny straty vody je preto dôležité.
Napriek nedostupnosti podpovrchového oceánu pokračuje pátranie po stopách života aj na iných miestach Marsu. Dôkazy o jeho prítomnosti môžu obsahovať napríklad aj vzorky hornín zozbierané roverom Perseverance, ktorý od februára roku 2021 na Marse skúma kráter Jezero.
Vzorky sa analyzujú až na Zemi
Perseverance odobral z povrchu Marsu 21. júla vzorku skaly v tvare hrotu šípu, ktorý je pretkaný bielymi žilkami síranu vápenatého. To podľa NASA znamená, že skalou kedysi pretekala voda. Medzi žilkami sa nachádzajú molekuly na báze uhlíka, ktoré sú považované za stavebné kamene života - môžu však vznikať aj inými ako biologickými procesmi.
Kus horniny nazvaný Cheyava Falls podľa vodopádu v arizonskom Grand Canyone meria jeden na 0,6 metra. Vozidlo ho preskúmalo pomocou zariadenia SHERLOC, ktoré analyzuje zloženie vzoriek aj práve možný obsah organických látok.
„Cheyava Falls je najzáhadnejšou, najzložitejšou a potenciálne najdôležitejšou horninou, ktorú Perseverance doteraz skúmala,“ uviedol Ken Farley, ktorý pracuje na projekte tohto vozidla na Kalifornskom technologickom inštitúte v Pasadene.
„Máme tu prvý presvedčivý nález organického materiálu, výrazné farebné škvrny svedčiace o chemických reakciách, ktoré by mikrobiálny život mohol využívať ako zdroj energie, a jasný dôkaz, že skalou kedysi prechádzala voda – nevyhnutná pre život. Zároveň sa nám ale nepodarilo presne určiť, ako hornina vznikla,“ uviedol odborník.
Šesťkolesový rover Perseverance (Vytrvalosť) je zatiaľ najväčšie a najsofistikovanejšie vozítko k prieskumu Marsu. Na červenej planéte pristál vo februári 2021 v kráteri Jazero, kde sa podľa presvedčenia vedcov pred 3,5 miliardou rokov nachádzala voda. Cieľom misie je predovšetkým hľadanie známok možného minulého života na Marse.
„Trasu Perseverance sme navrhli tak, aby sa dostal do oblastí s potenciálom zaujímavých vedeckých vzoriek,“ uviedla Nicola Foxová z riaditeľstva vedeckých misií v ústredí NASA vo Washingtone. „Cesta korytom rieky v údolí Neretva sa vyplatila, pretože sme našli niečo, čo sme nikdy predtým nevideli a čo našim vedcom poskytne mnoho podnetov na štúdium,“ doplnila.
Aby sa potvrdilo, že nazbierané vzorky obsahujú dôkazy dávneho mikrobiálneho života, bude ich nutné analyzovať v laboratóriu na Zemi. NASA ich plánuje priviezť späť v rámci misie plánovanej v nasledujúcej dekáde.