Americká súkromná spoločnosť Intuitive Machines sa chystá byť prvou súkromnou spoločnosťou, ktorá mäkko pristane so svojim zariadením na mesačnom povrchu.
V prípade úspechu by to zároveň pre Spojené štáty znamenalo návrat na Mesiac prvýkrát od roku 1972, kedy skončil program Apollo amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
Oblasť plná nástrah
Ak všetko pôjde podľa plánu, tak sa vo štvrtok po desiatej hodine večer sonda vydá po zostupnej dráhe k bodu, kde začne samotný viac ako desať minút trvajúci pristávací manéver, aby zhruba pol hodiny pred polnocou stredoeurópskeho času dosadol Odysseus na svojich šiestich nohách na povrch Mesiaca v kráteri Malapert blízko južného pólu.
Oblasť je plná nástrah – posiata krátermi a útesmi, je ale považovaná za ideálne miesto pre budúce misie s posádkou. Predpokladá sa totiž, že v trvalo zatienených kráteroch sa nachádza ľad.
Pristátím na Mesiaci by mohol stroj dosiahnuť cieľ, ktorý nesplnil na začiatku januára vypustený iný americký modul Peregrine. Kvôli úniku pohonných látok sa k Mesiacu ani nedostal.
Ako Peregrine, tak Odysseus boli vyslané v rámci programu NASA pre komerčnú dopravu nákladov na prirodzenú krajinskú družicu (CLPS) v príprave na návrat astronautov na Mesiac.
Aj v prípade úspechu však nebudú Američania prví, kto tento rok bezpečne na Mesiaci pristál. Toto prvenstvo má Japonsko. To 19. januára vôbec prvýkrát dokázalo ako iba piaty štát na svete vykonať pristátie na povrchu Mesiaca, pri ktorom sa laboratórny modul nerozbil.
Výskumný náklad NASA
Vráťme sa však k misii IM-1 americkej spoločnosti Intuitive Machines. Pristávací modul typu Nova-C odštartoval na rakete Falcon 9 z Kennedyho vesmírneho strediska 15. februára. Zhruba týždennú cestu k Mesiacu podľa Intuitive Machines zvládol bez problémov a v stredu sa usadil na lunárnej orbite.
Stroj počas pristávacej sekvencie najprv zostúpi s modulom z výšky 90 kilometrov od povrchu Mesiaca na iba desať kilometrov, aby sa potom pokúsil pristáť zhruba 300 kilometrov od lunárneho južného pólu.
Modul v tvare šesťbokového hranola má štartovaciu hmotnosť 1 908 kg, výšku štyri metre a šírku 1,57 metra. Môže pracovať približne 14 pozemských dní, pričom bude používať napájanie zo solárnych panelov.
Odysseus má na lunárny povrch zniesť výskumný náklad NASA, za čo úrad zaplatil 118 miliónov dolárov. Šesť zariadení na pristávacom module podľa úradu uľahčí prípravy pre posádkovú misiu Artemis III.
Slúži na štúdium interakcií medzi sondou po pristátí a povrchom, na rádioastronómiu a tiež na zisťovanie toho, ako kozmické počasie interaguje s mesačným povrchom a ovplyvňuje rádioastronómiu. V neposlednom rade bude tiež demonštrovať technológie presného pristátia a schopnosti komunikačného a navigačného systému.
Okrem toho modul vezie náklady komerčných klientov vrátane série umeleckých predmetov od amerického sochára Jeffa Koonsa – 125 miniatúr z nerezovej ocele, ktoré znázorňujú fázy Mesiaca.
NASA chce človeka na Mesiac vrátiť ešte do konca tejto dekády. Na začiatku januára však oznámila, že nasledujúca fáza programu Artemis odkladá o rok na september 2025 – kedy má modul s posádkou obletieť Mesiac – a na september 2026, kedy na ňom majú astronauti aj pristáť. Prvú fázu NASA úspešne dokončila na konci roka 2022, kedy modul Orion bez posádky Mesiac obkrúžil a vrátil sa späť na Zem.