Pixabay
StoryEditor

Zrejme našli najstarší známy kameň na Zemi. Bol na Mesiaci

29.01.2019, 14:44
Autor:
sansan
Je možnosť, že sa našla najstaršia známa hornina zo Zeme. A to na zrejme poslednom mieste, kde by ju niekto hľadal - vo vzorkách skaly z Mesiaca, ktoré v roku 1971 priniesli na Zem astronauti z misie Apollo 14.

Netvrdíme, že "Mesiac bol kedysi súčasťou Zeme" (to je len jedna hypotéza o pôvode Mesiaca). Podľa medzinárodného tímu vedcov je to dôkaz, že kameň je pôvodom terestriálneho pôvodu. Je to 2-gramový kus kremeňa, živca a zirkónu zapusteného vo väčšom množstve minerálov, ktoré sú zriedkavé na Mesiaci, ale na Zemi sú časté, uvádza Science Alert.

A chemická analýza odhalila, že sa vytvoril v oxidačnom systéme, ako je Zem, v teplotách podobajúcich sa Zemi, a nie v teplotných podmienkach Mesiaca. Tak ako sa tam teda dostal?

Podľa vedcov to bolo asi pred 4 miliardami rokmi, keď asteroid alebo kométa (podľa najnovšej teórie planéta) narazili do našej zhruba 540 miliónov rokov starej Zeme a poslali kamene lietať po vesmíre.

Pretože Mesiac bol v tomto bode oveľa bližšie k Zemi - asi trikrát bližšie, než je teraz - bolo to lepšie miesto pre to, aby kúsky tohto odpadu skončili tam.

"Je to mimoriadny nález, ktorý nám pomáha vykresliť lepšiu predstavu o mladej Zemi," povedal vedec David Kring z Lunárneho a planetárneho inštitútu.

Vznik kameňa bola datovaný na približne 4 až 4,1 miliardy rokov. Tvoril sa pod povrchom planéty v hĺbke asi 20 kilometrov, kde zostal až do chvíle, kým ho prudký náraz vystrelil do vesmíru. Odtiaľ sa dostal na Mesiac, kde sa ďalšie udalosti nárazu pravdepodobne čiastočne roztavili a pochovali ho pred 3,9 miliardami rokov.

Na povrch Mesiaca sa vrátil asi pred 26 miliónmi rokmi, počas udalosti, ktorá spôsobila kráter Cone, kde zostal až do doby, kým ho pred niekoľkými desaťročiami nezobrali astronauti Apollo 14.

Je možné, že tento fragment skutočne vznikol na Mesiaci, ale podmienky pre to by neboli podobné tomu, čo sme videli na družici. Musel by sa vytvoriť 30 až 70 kilometrov pod povrchom v neobvykle oxidačnom magmatickom prostredí s hladinami kyslíka oveľa vyššími ako v lunárnom plášti pred 4 miliardami rokov.

01 - Modified: 2019-01-28 12:34:39 - Feat.: 0 - Title: Zem "zhltla" planétu a vďaka tomu žijeme, tvrdia vedci
01 - Modified: 2024-11-18 10:04:37 - Feat.: - Title: Magnetický severný pól sa extrémne rozhýbal, môže znefunkčniť naše zariadenia. Bol nad Kanadou, no pomaly smeruje do Ruska 02 - Modified: 2024-11-13 13:00:00 - Feat.: - Title: Pomsta prírody? Stromy minulý rok neabsorbovali takmer žiadny CO2 a vedci sa snažia vysvetliť prečo 03 - Modified: 2024-11-13 11:00:00 - Feat.: - Title: Na našej planéte chýba gigantický kus zemskej kôry. Vedci teraz po vyše storočí zistili, kam zmizol 04 - Modified: 2024-11-12 09:00:00 - Feat.: - Title: Kedy zmizneme zo zemského povrchu? Prvý superpočítač predpovedá, že to príde skôr, ako si myslíme. Rolu zohrá aj superkontinent 05 - Modified: 2024-11-11 15:27:53 - Feat.: - Title: Koľko je vlastne kontinentov? Sedem, deväť, len dva? Vedci sa hádajú
menuLevel = 2, menuRoute = science/astronomia-a-vesmir, menuAlias = astronomia-a-vesmir, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
22. november 2024 07:37