Ale ako bude po jeho skončení vyzerať? Astronómovia majú novú odpoveď, píše Live Science.
Dĺžka životnosti hviezdy závisí od veľkosti. Naše Slnko je podľa NASA žltým trpaslíkom s priemerom okolo 1,4 milióna kilometrov alebo približne 109 násobkom veľkosti Zeme. Žlté trpasličie hviezdy žijú približne 10 miliárd rokov a vo veku 4,5 miliardy rokov je Slnko asi v polovici života.
Po vyčerpaní dodávky vodíka začne slnko konzumovať svoje ťažšie prvky. Počas tohto prchavého a turbulentného štádia sa veľké množstvá hviezdneho materiálu dostanú do vesmíru, keď sa slnečné teleso rozšíri na 100-násobok svojej súčasnej veľkosti a stane sa červeným obrom. Potom sa zmenší na malú, mimoriadne hustú bielu trpasličiu hviezdu o veľkosti Zeme.
Neviditeľný oblak
Osvetlením bieleho trpaslíka bude oblak plynu a prachu, ktorým Slnko preniklo do vesmíru ako červený obor. Či je tento oblak viditeľný, je už dlho hádankou. Odhaduje sa, že 90 percent zomierajúcich hviezd emituje prach, ktorý pretrváva tisíce rokov, no počítačové modely spred desiatok rokov naznačujú, že hviezda bude potrebovať zhruba dvojnásobnú hmotnosť nášho Slnka, aby vytvorila oblak dostatočne jasný na to, aby bol viditeľný.
Táto predpoveď sa však nezhoduje s dôkazmi, ktoré sa rozžiarili v celej galaxii. V mladých špirálových galaxiach sú viditeľné hmloviny, ktoré by na konci života mohli ľahko produkovať žiariace prachové mraky.
Ale hmloviny sa tiež rozsvietili v starých eliptických galaxiach osídlených hviezdami nižšej hmotnosti. Podľa počítačových modelov by tieto hviezdy nemali vôbec produkovať viditeľné oblaky.
Vyriešená záhada
Na vyriešenie záhady vyvinuli vedci nový počítačový model na predpovedanie životných cyklov hviezd.
Podľa nových výpočtov, akonáhle expandujúci červení obri šíria prach a plyn, ktoré tvoria hmlovinu, ohrievajú sa trikrát rýchlejšie ako predpokladali predchádzajúce modely. Toto zrýchlené zahrievanie by umožnilo aj hviezdam nižšej hmotnosti ako je naše Slnko, odhaliť viditeľnú hmlovinu.
"Zistili sme, že hviezdy s hmotnosťou menšou ako je 1,1-násobná hmotnosť Slnka produkujú slabšie hmloviny a hviezdy masívnejšie než 3 slnečné hmoty zas jasnejšie hmloviny," uvádza spoluautor štúdie Albert Zijlstra, profesor astrofyziky na univerzite Manchesteru v Spojenom kráľovstve.