Úsporné opatrenia sa majú financovať zo štátneho rozpočtu a z európskych prostriedkov. Podpora z Operačného programu Kvalita životného prostredia sa už začala. Ide len do tých budov, ktoré bude verejný sektor preukázateľne dlhodobo využívať. Nedostane ju, ak viac než určené percento plochy prenajíma komerčne. Nepodporia sa ani projekty, v rámci ktorých sa zvýšia emisie.
Problémy s emisiami nemajú napríklad tepelné čerpadlá s elektrickým pohonom, slnečné tepelné kolektory, či fotovoltické panely. Podporované sú aj výdavky na energetický audit, ktorý je podmienkou pri predložení žiadosti o príspevok, tiež na projekt vrátane stavebného dozoru a po obnove aj vypracovanie energetického certifikátu.
Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá výzvy administruje, zatiaľ uzatvorila 45 zmlúv so žiadateľmi, ktorí sa prihlásili do prvej výzvy. Druhá, s rovnakým zameraním, by sa mala vyhlásiť do konca tohto roka.
Zníženie spotreby
„Prevádzkovatelia budov majú prednostne znížiť spotrebu energie a až s ohľadom na úsporné opatrenia je vhodné inštalovať nové energetické zariadenia,“ upozornila generálna riaditeľka Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Svetlana Gavorová. V minulosti sa často stávalo, že sa ešte pred obnovou budov nakúpili zariadenia len preto, že na ne bolo možné práve vtedy získať výhodný príspevok. Tie boli po tom, čo sa v budove znížila spotreba energie, zbytočne predimenzované.
Hlavný dôraz sa preto kladie na prípravu projektov. Európska únia totiž vyžaduje, aby sa podporili systematické opatrenia, ktorých prínosy sa dajú odmerať. Schválené budú iba projekty, vďaka ktorým sa dosiahne viac než 30-percentná úspora potreby energie na vykurovanie. Záujemcovia sú pritom motivovaní dosiahnuť úsporu viac než 50 percent.
Audit budovy
Jednou z podmienok získania európskej podpory je vypracovanie energetického auditu budovy. Ten posúdi aj aktuálny stav pred realizáciou projektu a navrhne opatrenia na úsporu energie. Náklady na audit sa hradia len vtedy, ak je projekt schválený, maximálne však 450 eur za 1 000 m3 vykurovaného objemu budovy.
Audit určí nielen potenciál energetických úspor, ale aj spôsob, ako ich dosiahnuť. „Podporované sú aj opatrenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Ale nové zariadenia bude možné s podporou inštalovať iba v prípade, ak sú súčasťou komplexného projektu. Ak by budova bola pripojená na systém účinného systému centralizovaného zásobovania teplom, nesmie dôjsť k jej odpojeniu,“ objasnila Gavorová.
Komplexné projekty
Prednostne sa podporia komplexné projekty, ktoré majú najvyšší potenciál úspor energie. Peniaze môžu ísť do modernizácie systémov vykurovania a klimatizácie, prípravy teplej vody, osvetlenia, ale aj výťahov. Rovnako do systémov merania a riadenia spotreby energie. Podpora pôjde len do budov mimo Bratislavského kraja. Dostane ju ten, kto dosiahne lepšie parametre, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Obnovená budova preto musí byť nízkoenergetická, ultranízkoenergetická alebo budova s takmer nulovou potrebou energie. Ak sa toto kritérium nesplní, projekt nebude možné z európskych fondov podporiť.
Ďalšia výzva
Prvá výzva z Operačného programu Kvalita životného prostredia bola vyhlásená od decembra 2015 do októbra 2016. Do výzvy išlo 160 miliónov eur. Pre ústredné orgány štátnej správy bolo v rámci tejto výzvy k dispozícii 40 miliónov eur. Suma pre samosprávy bola aj na základe vysokého záujmu o podporu zvýšená na 120 miliónov eur. Prijatých bolo vyše 460 žiadostí v celkovej hodnote viac ako 220 miliónov eur.
Za akých podmienok sa využijú eurofondy v prospech verejných budov
1. Kto sa môže o financie uchádzať
– Vlastníci alebo správcovia budov: a) ústrednej správy (štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne účelové fondy); b) verejnoprávnych ustanovizní (vrátane vysokých škôl); c) územnej samosprávy (obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie).
2. Kroky na zníženie spotreby energií
– Vlastník alebo správca dodá podklady – vyúčtovacie faktúry za energiu, projektovú dokumentáciu o stave budovy.
– Energetický audítor zanalyzuje možnosti, ako energiu ušetriť a navrhne riešenia.
– Správca budovy si vyberie z navrhnutých riešení.
– Projektant vypracuje projekt zníženia energetickej náročnosti objektu.
3. Čo sa robí v rámci auditu a čo audit obsahuje
– Pri obhliadke budovy sa posúdia jej tepelno-technické vlastnosti a vnútorné prostredie a zhodnotí sa stav vykurovacej sústavy.
– Skontroluje sa osvetlenie.
– Vykonajú sa termovízne merania.
– Audit opíše stav budovy, tepelno-technické posúdenie konštrukcií.
– Navrhnú sa opatrenia na zníženie spotreby energie.
– Zhodnotí dosah na životné prostredie – environmentálne hodnotenie.
– Zhodnotenie lehoty návratnosti investície – ekonomické hodnotenie.
– V závere auditu je rekapitulačný list.
– Ako postupovať pri audite budov, je uvedené napríklad v Odporúčaniach na spracovanie energetického auditu verejnej budovy, ktoré vypracovala Slovenská inovačná a energetická agentúra: je na http://www.siea.sk/aktuality/c-8910/odporucania-na-spracovanie-energetickeho-auditu-verejnej-budovy/.
FAKTY O ÚSPORÁCH
Konečnú energetickú spotrebu budov máme znížiť o 23 percent. Potrebné je preto dosiahnuť celkovú kumulatívnu úsporu energie v rokoch 2014 až 2020 vo výške viac ako 26,5 TWh. Na to zhruba 19 percentami prispeje aj verejný sektor, pričom väčšina plánovaných úspor súvisí so zlepšovaním energetickej hospodárnosti verejných budov. Tieto úsporné opatrenia sa majú financovať zo štátneho rozpočtu a z európskych prostriedkov.