Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosť dvoch Češiek, ktorým sa nepáčil zákaz domácich pôrodov v krajine. Podľa súdu Európsky dohovor o ochrane ľudských práv porušený nebol. Dohovor hovorí, že každý má právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Štáty do tohto práva nemôžu zasahovať.
České zákony uprednostňujú klasické pôrody. Sťažovateľky tvrdili, že im v dôsledku legislatívy a uplatňovanej praxe u susedov nebolo umožnené porodiť v domácom prostredí za prítomnosti pôrodnej asistentky. Tým malo byť porušené ich právo na súkromný život. Súdu sa nebáli dokonca ukázať dokument o praktikách v českých pôrodniciach – Pět zrození. Ten počas dvanástich dní zachytáva päť pôrodov v nevyhovujúcich podmienkach vo vinohradskej nemocnici v Prahe. Právna zástupkyňa žien Zuzana Candigliota z Ligy ľudských práv sudcom neskôr taktiež odkázala, že starostlivosť o rodičky v nemocnici sa dá prirovnať k znásilneniu a psychologickému týraniu zo strany anonymného personálu.
Slovenská stopa
Na základe žiadosti Českej republiky sa na prípade zúčastnila ako tretia strana v konaní aj Slovenská republika. Naša vláda tvrdila, že v krajinách, kde sú domáce pôrody s asistenciou zdravotníckeho personálu možné, nemalé percento prípadov vyžaduje v priebehu pôrodu alebo po ňom prevoz do nemocnice. Taktiež nie je možné predvídať, či sa tehotenstvo skončí fyziologickým pôrodom, alebo sa bude vyžadovať rýchly zásah či núdzová operácia. Slovenská strana navyše zdôrazňovala potrebu ochrany práv detí, ich šance na život a právo na zdravie, ktoré sú v prípade pôrodu mimo zdravotníckych zariadení znížené.
Legitímna snaha
Súd v rozsudku pred niekoľkými dňami konštatoval, že niektoré voľby matky, pokiaľ ide o miesto, okolnosti či spôsob pôrodu, spôsobujú zvýšené riziko pre zdravie a bezpečie novorodencov. Väčšina sudcov taktiež vzala do úvahy argument Česka, Slovenska a Chorvátska o tom, že riziko pre matky a novorodencov je v prípade domácich pôrodov vyššie ako v prípade nemocníc. Je to tak preto, lebo tieto zariadenia disponujú personálom a technickým a materiálnym vybavením. Podľa súdu sa taktiež české sťažovateľky koniec koncov mohli rozhodnúť pre pôrod v pôrodniciach, ktoré by rešpektovali ich práva.
Štrasburský súd na druhej strane v odôvodnení rozsudku potvrdil, že výber miesta pôrodu patrí medzi práva garantované európskym dohovorom. Otázku domácich pôrodov preto ponecháva na jednotlivé štáty. Agentúra DPA v tejto súvislosti spomína napríklad Holandsko, kde sa doma narodí takmer každé tretie dieťa. Naopak, v Nemecku sú to len približne dve deti zo sto. V Nemecku však na rozdiel od Česka či Slovenska čiastočne uhrádza služby pôrodných asistentiek zdravotná poisťovňa. Podľa súdu však česká legislatíva vychádza z legitímnej snahy ochrániť zdravie matiek a detí po pôrode.
Zlepšiť informovaný súhlas
Naša verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová pre HN o prípade hovorí, že ide o situáciu, keď treba jedno právo uprednostniť. „Zo všeobecného pohľadu stojí verejný záujem o riadne a bezpečné poskytnutie zdravotnej starostlivosti matke a dieťaťu nad právom na ochranu súkromia matky,“ tvrdí ombudsmanka. V našej právnej úprave by podľa nej bolo vhodné doplniť niektoré ustanovenia o informovanom súhlase. „Napríklad vtedy, keď ide o zdravie rodiaceho sa dieťaťa a matky, ktorej by mala byť aj napriek nesúhlasu rodičky poskytnutá zdravotná starostlivosť v nemocnici v záujme ochrany základného práva na život. Je to však hraničná situácia,“ myslí si Dubovcová.
Aj iné prípady
V Česku je téma domácich pôrodov pomerne intenzívna. V roku 2012 žalovala žena tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Domáhala sa zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu. Tú jej mal spôsobiť nesprávny postup štátu, že bráni pôrodným asistentkám poskytovať starostlivosť v domácom prostredí. Štát mal podľa nej navyše prijať legislatívu, ktorá by domáci pôrod umožňovala. Kvôli týmto dôvodom bola žalobkyňa nútená rodiť doma bez kvalifikovanej asistentky. Tvrdila, že ak by musela rodiť v nemocnici, bolo by zasiahnuté jej právo na súkromný život. Takto došlo k ohrozeniu nielen jej zdravia, ale aj zdravia nenarodeného dieťaťa. Prípad sa dostal až na najvyšší súd. Ten zlyhanie štátu v júni tohto roku nepotvrdil, keďže prijatie zákonov, s ktorými občan nesúhlasí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup.
Domáce pôrody slovenské zákony neupravujú
Ak sa žena rozhodne nevyužiť zdravotnícke zariadenie, preberá zodpovednosť za svoje zdravie aj za zdravie svojho dieťaťa. „Ak sa budúca matka rozhodne pre plánovaný pôrod v jej prirodzenom sociálnom prostredí a porodí sama alebo v prítomnosti inej osoby, je to jej slobodné rozhodnutie, no zároveň si musí byť vedomá, že takéto rozhodnutie znamená aj zodpovednosť za prípadné následky,“ tvrdí hovorkyňa rezortu zdravotníctva Stanislava Luptáková. Podľa platnej vyhlášky ministerstva zdravotníctva môže pôrodná asistentka samostatne odvádzať fyziologický pôrod len v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Dubská a Krejzová proti Českej republike
12 zo 17 sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva si myslí, že Česko neporušilo právo na súkromný život
1 z 9 novorodencov si podľa Národného centra zdravotníckych informácií vyžaduje špecializovanú intenzívnu zdravotnú starostlivosť
198 pôrodov bolo podľa údajov ministerstva zdravotníctva v roku 2013 mimo zdravotníckych zariadení