Polovica Slovákov nesiahne ani na priemernú mzdu. Ich platy v hrubom sú 400 až 800 eur. Údaje o štruktúre miezd zverejnil Štatistický úrad SR.
Slovenskému trhu práce sa darí pomerne dobre. Rady nezamestnaných sa na úradoch práce skracujú. Podobne sú však na tom aj iné štáty Európy, nie iba Slovensko. Pritom tam je nezamestnanosť podstatne nižšia ako u nás. Aj keď nezamestnaných na Slovensku ubúda, mnohým ľuďom to na optimizme príliš nepridáva.
Podľa analytičky Poštovej banky Dominiky Ondrovej príčinou je fakt, že najrozšírenejšie mzdové pásmo, v ktorom sa pohybujú hrubé mesačné mzdy Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok, je od 400 do 800 eur. To je menej ako je priemerná hrubá mzda v našom hospodárstve (883 eur).
Zhruba 18 percent zamestnancov sa pohybovalo v mzdovom pásme od 800 do 1 000 eur a pätina Slovákov zarobila od 1 000 do 1 500 eur v hrubom. Pochváliť sa priemerným zárobkom vyšším ako 1 500 eur mesačne v hrubom sa môže len o málo viac ako desatina pracujúcich na plný pracovný úväzok. Naproti tomu je viac ako 5 percent Slovákov, ktorí mesačne zarobia menej ako 400 eur.
Regionálne rozdiely na Slovensku sú vždy horúcou témou. Asi nikoho neprekvapí, že najvyššie mzdy sú v Bratislavskom kraji. Aj to vysvetľuje, že menej ako 400 eur tam zarábajú len 4 percentá pracujúcich na plný pracovný úväzok. Zároveň ale treba povedať, že v okolí hlavného mesta sú náklady na život výrazne vyššie.
„Bratislavský kraj však nie je tým, ktorý má najmenší podiel zamestnancov zarábajúcich menej než 400 eur v hrubom. Lpšie je na tom Trenčiansky kraj s iba 3,1 percentami pracujúcich. Naopak, na východnom Slovensku, ktoré je známe ťažkou situáciou na trhu práce, konkrétne v Prešovskom kraji, je podiel takto zarábajúcich najvyšší. Menej ako spomínaných 400 eur tam zarába zhruba desatina zamestnancov,“ informovala Ondrová.
Najrozšírenejším mzdovým pásmom na Slovensku je 400 až 800 eur. Vo všetkých krajoch je práve v tomto rozpätí podiel zamestnancov najvyšší. Kým v Bratislavskom kraji sa pohybuje v tomto pásme ani nie tretina pracujúcich, v Trenčianskom, Banskobystrickom, Nitrianskom a Prešovskom je to až každý druhý zamestnanec. Len o niečo lepšie sú na tom v Trnavskom, Žilinskom a Košickom kraji, kde od 400 do 800 eur zarába necelá polovica pracujúcich.
Druhý najvyšší podiel pracujúcich nájdeme v mzdovom pásme od 1 000 do 1 500 eur. Spomedzi všetkých krajov si takúto sumu nachádzajú na výplatnej páske najčastejšie v bratislavskom regióne, konkrétne štvrtina pracujúcich. Naproti tomu je len takmer každý siedmy zamestnanec na plný pracovný úväzok v Prešovskom kraji.
To, že Bratislavčania a ostatní pracujúci v hlavnom meste a okolí majú najvyššie platy potvrdzuje aj to, že aj v pásmach nad 1 500 eur majú spomedzi všetkých ostatných krajov najvyššie percentuálne zastúpenie. Kým na Slovensku zarába od 1 500 do 2 000 eur v hrubom v priemere 6,5 percenta pracujúcich, v Bratislavskom kraji je to až takmer dvojnásobok. Naopak, v prešovskom regióne sa z takej výplaty môžu tešiť len 3 percentá zamestnancov.
Aj v ostatných slovenských krajoch dosiahol tento podiel len jednocifernú hodnotu. Ešte priepastnejšie rozdiely sú podľa Ondrovej v prípade miezd vyšších ako 2 000 eur. Mesačne si v hrubom o túto sumu prilepší celkovo necelých 6 percent slovenských full-time zamestnancov.