StoryEditor

Šmejdi či podvodníci. Ako sa brániť pred podvodnými obchodníkmi

08.04.2016, 00:00
Fingované výhry v podobe hrncov, masážnych strojov či iného predraženého tovaru. Na „šmejdových“ podvodníkov, ktorí chcú vyzerať ako poctiví obchodníci, no sú presný opak, si dajte pozor. Právnik radí, ako.

Predajcovia predražených výrobkov, organizátori akcií s fingovanými výhrami či ponúkači lacných dovoleniek za drahé protislužby. Všetci poznáme týchto tiežpodnikateľov známych ako „šmejdov“. Pokojne ich však môžeme nazvať aj po slovensky – špinaví podvodníci. Táto kategória špekulantov, zameraná najmä na dôchodcov a jednoduchších ľudí, no nielen na nich, si napriek legislatívnym obmedzeniam naďalej nachádza nové formy, ako „pumpovať“z často nič netušiacich zákazníkov nehorázne predražené zisky.
Ako proti nim bojovať? Ako pred nimi ubrániť mnohých bezbranných seniorov, ktorí sa svojou bezhraničnou dôverou často nezvratne zamotajú do siete podvodníkov v bielych golieroch? S týmto problémom sme sa po radu obrátili na advokáta Dušana Tomku, partnera advokátskej kancelárie DT Legal.  


Príbuzní takýchto „obetí“ sa pýtajú, či existuje nejaké právne východisko, ktorým by dokázali dostať, napríklad svojho rodiča, z tejto situácie?
Dnešná právna úprava praktiky tzv. šmejdov výrazne obmedzuje oproti tomu, ako to bolo v predchádzajúcej úprave, ktorú sme tu mali pred dvoma-troma rokmi. Tzv. šmejdi si však stále vedia nájsť cestičky a využiť prípadné medzery v zákone. V prípadoch, keď „šmejdovým“ praktikám podľahne niekto z vašich blízkych, odporúča sa v prvom rade s osobou, ktorej sa „predajné akcie“ týkajú, komunikovať. Či už by to bol rodič, starý rodič alebo akákoľvek iná osoba.

Teda ide o to – vysvetľovať a vysvetľovať.
Presne tak. Treba sa snažiť jej vysvetliť podstatu problému a dôsledky. Najlepšie – už pri prvej zmienke o tom, že by sa táto osoba chcela na niečom podobnom zúčastniť.

Žiaľ, vyzerá to na pohľad jednoducho, ale „namotaný“ človek už väčšinou nevidí situáciu objektívne. Čo s tým?
Samozrejme, nie vždy sa neželaným situáciám dá predísť. Je to tým horšie, ak táto osoba podľahne praktikám tzv. šmejdov natoľko, že jej konanie hraničí so závislosťou a je len ťažko možné podstatu problému jej vysvetliť a nasmerovať ju k možnému odstúpeniu od uzatvorených zmlúv,k podniknutiu krokov voči príslušným štátnym orgánom, či k jednoduchému vylúčeniu účasti na predajných akciách a nákupoch na diaľku zo svojho života.
Môžu príbuzní takejto „obete“ niečo podniknúť bez jej súhlasu či vedomia? Napríklad, je možné poslať „šmejdovej“ firme žiadosť, aby vyškrtla ich príbuzného zo zoznamu jej zákazníkov? Zákon totiž inštitút vyškrtnutia pozná, ale za akých podmienok?
Čisto z právneho hľadiska v zásade nie je v mene takejto osoby možné konať bez toho, aby dotyčná osoba udelila konajúcim plnomocenstvo. Tretia osoba nie je povinná akceptovať akékoľvek právne úkony, ktoré uskutočnia príbuzní „obete“ praktík tzv. šmejdov v jej mene bez toho, aby preukázali, že sú na to vyslovene splnomocnení. Toto platí aj pre žiadosti v takom duchu, aby dotknutej osobe neboli zasielané letáky alebo iné informácie o predajných ponukách.

Vyzerá to, ako keby tu neexistovalo riešenie.
Ani v opísaných prípadoch situácia nie je stratená. Vždy máte zákonné možnosti konať nepriamo. My napríklad odporúčame „preklepnúť“ si danú spoločnosť. Preverte firmu, ktorá predala daný tovar alebo poskytla určitú službu, a to v rozsahu jednak zákonných podmienok, ktoré musia byť splnené, aby podnikateľ mohol takúto podnikateľskú činnosť a predajné akcie, či predaj na diaľku uskutočňovať, jednak z pohľadu všeobecných zákonných predpokladov na podnikanie.
Odporúčame tiež preskúmať všetky dokumenty, kúpne, úverové či iné zmluvy, ktoré predajca dotknutej osobe poskytol, resp. boli podpísané. Ak obsahujú tzv. neprijateľné podmienky z pohľadu ochrany spotrebiteľa, sú tieto podmienky neplatné. Prípadne je pri iných porušeniach možné od zmluvy odstúpiť zmluvnou stranou (teda príbuzným a pod.). Pri ministerstve spravodlivosti je okrem toho zriadená Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá posudzuje podnety občanov na obchodné praktiky, ktoré sú podľa občanov v rozpore so zákonom.

Podnet môže dať ktokoľvek?
Áno. Nemusí to byť vyslovene osoba, ktorá spornú zmluvu podpísala. Komisia koná aj z vlastného podnetu; teda aj v prípade, že blízki nemajú možnosť právneho zastúpenia advokátom, k dispozícii je kvalifikované poradenstvo a príbuzní tak nie sú odkázaní dokumenty posudzovať sami.

01 - Modified: 2024-11-14 13:17:30 - Feat.: - Title: Tabakové výrobky si dokáže kúpiť každé štvrté dieťa, vyplýva z kontrol Slovenskej obchodnej inšpekcie 02 - Modified: 2024-11-08 10:28:55 - Feat.: - Title: S vajcami majú problém aj Lidl, Kaufland či Billa. Budú chýbať aj na Vianoce a kedy sa trh celkom zotaví? 03 - Modified: 2024-10-22 08:15:48 - Feat.: - Title: Seniori v hľadáčiku telefonických podvodníkov. Ako ich ochrániť pred okrádaním 04 - Modified: 2024-09-24 09:07:31 - Feat.: - Title: Ženy uverili, že si s nimi píše Brad Pitt, ktorý im sľuboval lásku. Podvodníci od nich takto vylákali 325-tisíc eur 05 - Modified: 2024-08-28 10:52:41 - Feat.: - Title: V Pakistane štrajkujú obchodníci, sťažujú sa na zdražovanie elektriny aj dane
menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
21. november 2024 22:17