Vybrať si to pravé zamestnanie veru nie je ľahké. Keďže je to však úloha prakticky pre každého, pozrime sa, ako sa to nerobí. Oslovili sme dvoch odborníkov, ktorí radia, čoho sa vyvarovať.
1. Ľahšia cesta už pri výbere štúdia.
Voľba školy je prvým krokom, ktorý potrebujeme k rozbehnutiu kariéry, avšak práve toto býva aj prvá chyba. „Treba poznať samého seba, kde sa cítim komfortne, aby som v budúcnosti nestrávil hodiny denne pri činnosti, ktorá osobnosti nesedí,“ hovorí pre HNonline Miroslav Dravecký, zakladateľ Emiero.sk. „Tomu treba prispôsobiť aj výber školy - neštudovať najľahšiu školu, ale takú, s ktorou sa budem vedieť zamestnať tak, aby som chodil do práce v dobrom rozpoložení,“ vysvetľuje.
2. Nerešpektovanie svojho sna.
„Toto je chyba, ktorej sa ľudia dopúšťajú najčastejšie: nevyberajú si podľa srdca. Nezvolia si oblasť alebo firmu, ktorá im naozaj sedí ako osobnosti,“ tvrdí kariérna koučka Zuzana Markušová. Je to o to horšie, že na nesprávne rozhodnutie človek dopláca celé roky a možno aj celý život.
3. Veľké očakávania hneď od začiatku.
„Kariéra sa buduje a je normálne začať aj na nižších pozíciách. Radšej chvíľu robiť “niečo”, ako mať v životopise medzeru, ktorú personalistovi ťažko vysvetlím,“ vysvetľuje Dravecký. Je to tá najlepšia cesta pre absolventov.
4. Málo snahy počas štúdia.
„Hlavne na vysokej škole treba na sebe pracovať a získavať pracovné skúsenosti cez brigády, stáže, dobrovoľníctvo, organizáciu rôznych školských podujatí a podobne,“ hovorí ďalej Dravecký. Sú to prvé kroky, ako získať prax.
5. Slabá informovanosť záujemcov o zamestnanie.
„Málo si pozrú, s kým budú reálne pracovať. Čo sa dá zistiť už pri výberovom konaní, pri pohovore,“ tvrdí Markušová. Aj keď potom práca vyjde, záujemca časom môže zistiť, že to bol vlastne omyl.
6. Prehnané platové očakávania.
„Môžu zbytočne zahatať cestu k zaujímavej práci. Ak sa zamestnanec osvedčí, môže mať otvorenú cestu k ďalšej kariére, postupu v práci a k lepšiemu platu,“ hovorí Dravecký. Zo začiatku môže byť lepšie uspokojiť sa s málom, ak je to cesta na získanie skúseností. Časom prídu aj peniaze.
7. Slabá aktivita najmä nových a mladých zamestnancov.
„Málo sa pýtajú, zo začiatku nie sú dosť proaktívni, sú skôr v úzadí, ako v aktívnom postoji,“ vysvetľuje Markušová. Má to za následok fakt, že si ich vedenie nebude veľmi všímať a prídu o šancu sa prejaviť.
8. Práca iba pre peniaze.
„Nerozmýšľajú o tom, či ich baví, čo robia, či sú spokojní. Pracujú, lebo musia zarábať a splácať hypotéku,“ vraví ďalej Markušová. Iste, príjem je dôležitý, ale nemôže to byť jediný rozhodujúci faktor.
9. Nezamýšľanie sa nad budúcnosťou.
„Na manažérskych postoch sa skôr robia chyby v zmysle, že manažéri neuvažujú, či môžu robiť prácu, ktorú robia, až do svojho dôchodku. Nezamýšľajú sa nad tým dlhodobo,“ hovorí Markušová. Žiť iba pre prítomný okamih má svoje čaro, avšak v tejto oblasti sa to nevypláca.
10. Skostnatenie a neschopnosť pohnúť sa ďalej.
Niekedy je potrebný aj radikálny rez a odporúča ho aj kariérna koučka každému, kto je síce nespokojný, ale z veľkej zmeny má strach. „Definitívne. Keď ho to bude baviť, bude sa to dať realizovať dlhodobo a má predpoklady, ľudia si ho budú automaticky spájať s konkrétnou profesiou. Budú mu veriť a budú vyhľadávať jeho služby a jeho produkty.“