Hrubé správanie šéfov v zamestnaní odhalil prieskum, ktorý u našich západných susedov zverejnila spoločnosť McGuffin. Chcela tým upozorniť na zlé riadenie ľudí a vyzvať manažérov na viac zhovievavosti.
Na prieskume, ktorý publikoval denník MF Dnes, sa zúčastnilo tisíc respondentov. Presne 68 percent z nich sa sťažovalo na hrubé správanie šéfa, 48 percent uviedlo, že ich nadriadený je despotický, a 78 percent priznalo, že sa im problémy s necitlivým vedením odrážajú nielen na osobnom živote, ale aj na zdravotnom stave.
Vedieť vypnúť je umenie
„Silné emócie a stres majú určitú zotrvačnosť a len málokto vie takzvane vypnúť a nenosiť si ich so sebou domov. Každodenný život potom môže znepríjemniť napríklad migréna, žalúdočné ťažkosti, bolesti kĺbov či iné zdravotné ťažkosti,“ hovorí Filip Lepier, riaditeľ spoločnosti McGuffi.
Ani v posteli bez myšlienok na prácu
Zamestnanci vedení netaktnými nadriadenými sa cítia o 18 percent menej atraktívni pre svoje okolie a takmer polovica z nich uvažuje o zmene zamestnania. Takíto pracovníci nemôžu na robotu zabudnúť ani v posteli - poruchy spánku sú pre nich štandard. Dokonca majú - oproti zamestnancom s jemnými šéfmi - o 12 percent menšiu chuť na sex.
Okrem ruinovania osobného života pracovníkov prichádzaj drsní šéfovia aj o lojalitu svojich podriadených s firmou, čo prináša rad interných problémov.
Klamanie ponižuje
Zamestnancom najviac prekáža, keď ich šéf klame, manipuluje nimi a ponižuje ich.
„Na obhajobu nadriadených však treba povedať, že často sa hodnotia nespravodlivo. Ženám - šéfkám sa častejšie než mužom pričítajú drsné vlastnosti súvisiace s emocionálnou nestabilitou. Podobne sa to stáva starším šéfom, ktorí v očiach podriadených vekom drsnejú," dopĺňa Filip Lepier.
Príčina verzus následok
Hoci zlé vedenie tímu je podľa psychológa Dalibora Špoka veľký problém, čísla z prieskumu predsa len považuje za prehnané. „Bez toho, aby som chcel bagatelizovať problém šikanovania či drsného zaobchádzania zo strany nadriadených, aj tak presne nevieme, čo respondenti chápu pod prejavmi drsného správania. Teda či zaň považujú občasný razantný nesúhlas, otvorenú kritiku, či každodenný neutíchajúci štabarc. Nevieme, či pod pravidelným rozumejú raz mesačne či päťkrát denne,“ upozorňuje psychológ.
Labilnejší ľudia všetko vidia citlivejšie
Psychológ vidí problém aj v tom, že ide o tzv. korelačnú štúdiu, teda nie je v nej jasné, čo je príčina a čo následok. Emočne labilní, vyčerpaní jedinci alebo ľudia s vyššou mierou psychických problémov môžu vnímať to isté správanie šéfa ako oveľa drsnejšie, než ich kolegovia.
„Aj to môže vysvetliť väčšie poruchy spánku či emočné ťažkosti tých, ktorí sa stretnú s drsným zaobchádzaním častejšie. Nejde tu teda o príčinnosť, ale o ďalšiu udalosť, ktorá zvýšila ich emočné problémy. Aj iné situácie ako preplnený autobus či zatvorený obchod im môžu spôsobiť podobnú emočnú nespokojnosť či nespavosť, hoci na rovnaké situácie reagujú iní ľudia inak,“ vysvetľuje psychológ.
Zlé správanie nadriadeného môže podľa neho spôsobiť celý rad problémov, dokonca môžu v individuálnych prípadoch ústiť do skratovitého konania zamestnanca. „Ale z populačného hľadiska ide skôr o výnimk v žiadnom prípade nie o väčšinu zamestnancov,“ dodáva Špok.